Bratislava 23. mája (TASR) - Stavebné sporenie dostane novú podobu. Po novom má byť štátna podpora poskytovaná účelnejšie, efektívnejšie a adresnejšie. Počíta s tým návrh novely z dielne Ministerstva financií (MF) SR, ktorý v stredu schválila vláda.

Poskytnutie štátnej podpory by malo byť vždy viazané na použitie nasporených prostriedkov na stavebné účely. Preto by malo dôjsť napríklad k zrušeniu inštitútu tzv. priateľských sporiteľov, ktorý podľa MF výrazne deformoval trh podpory bývania. Priateľskí sporitelia nemuseli, ako jediný subjekt na trhu, dokladovať, že prostriedky naozaj použili na stavebné účely, rekonštrukciu, či kúpu nehnuteľnosti. Po novom by sa poskytnutie štátnej prémie malo viazať na podmienku, že sa prostriedky získané stavebným sporením vrátane štátnej prémie použijú výlučne na stavebné účely.

Cieľom novely je tiež zvýšenie adresnosti podpory stavebného sporenia. Štátna prémia by sa mala vyplácať plnoletým osobám iba v prípade, ak ich priemerný mesačný príjem za kalendárny rok neprekročí 1,3-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve. K obmedzeniu podpory pre neplnoletých, ako sa o tom pôvodne uvažovalo, nakoniec nedôjde.

"Tu sme zmenili postoj. Deti nebudú mať limitované žiadne podmienky. Ak sa rodičia rozhodnú založiť im (stavebné) sporenie, deti budú mať nárok na prémiu bez ohľadu na príjem rodičov," priblížil po rokovaní vlády minister financií Peter Kažimír (Smer-SD).

Tretím z významných problémov štátnej podpory stavebného sporenia je podľa ministerstva aj jej nízka efektivita, čo sa prejavuje i nízkym objemom zvýhodnených stavebných úverov. Naopak, dochádza k výraznému rastu novoposkytnutých medziúverov. Štát tak prostredníctvom štátnej prémie prevažne podporuje poskytovanie komerčných úverov na bývanie. Súčasný stav umožňuje čerpať štátnu prémiu aj počas splácania medziúveru, čo významne znižuje ochotu stavebných sporiteľov počkať si na pridelenie zvýhodneného stavebného úveru. Dlhodobé sporenie by pritom malo byť hlavným zmyslom prémiového sporenia na stavebné účely.

MF SR chce demotivovať od poberania komerčného medziúveru, a to tým, že sa vylúči nárok na štátnu prémiu pre stavebného sporiteľa - fyzickú osobu počas čerpania a splácania takéhoto medziúveru. "Toto opatrenie bude zároveň viesť sporiteľov k zodpovednému zadlžovaniu sa, pretože budú viac motivovaní k dlhodobému sporeniu, ktoré je podporované štátnou prémiou. Po nasporení požadovanej sumy majú možnosť získať aj zvýhodnený stavebný úver," očakáva ministerstvo.

Ďalšou oblasťou, kde sa prejavuje nízka efektivita štátnej podpory, je percentuálna výška štátnej prémie. Tá podľa MF výrazne prevyšuje súčasné priemerné trhové úrokové sadzby na vkladoch v komerčných bankách. Výška štátnej prémie sa určuje na základe výpočtu podľa vzorca uvedeného v prílohe zákona. Ten však hovorí, že nemôže byť nižšia ako 5 % a vyššia ako 15 % z ročného vkladu. To znamená, že aj keď percentuálna výška štátnej prémie vychádza podľa vzorca aktuálne na 0,5 % z ročného vkladu, musí byť 5 %, čo je 10-násobne viac.

Rezort financií preto navrhuje znížiť spodnú hranicu percentuálnej výšky štátnej prémie z 5 % na 2,5 % z ročného vkladu. Zároveň mierne nahor upravuje maximálnu sumu štátnej prémie, a to na 70 eur z doterajších 66,39 eura ročne.

"Je to snaha urobiť z produktu, ktorý má skoro 20 rokov niečo, čo viac zodpovedá dnešnej dobe," zhodnotil zmeny Kažimír. Na návrhu pracoval jeho rezort aj s predstaviteľmi stavebných sporiteľní viac ako rok a vníma to tak, že nakoniec dospeli ku konsenzu.

Pripomenul, že na podporu stavebného sporenia idú každý rok desiatky miliónov eur z peňazí daňových poplatníkov. "Myslím si, že máme právo do toho po rokoch niečo povedať. Teraz je na tých, ktorí tieto služby poskytujú, ten produkt upraviť, prispôsobiť a robiť atraktívny aj v roku 2019," doplnil Kažimír.