Bratislava 12. júna (TASR) - Medzi najvyššie priority Programového vyhlásenia vlády (PVV), ktoré v pondelok schválil kabinet premiéra Ľudovíta Ódora, patrí oblasť verejných financií. Od nich sa odvíja schopnosť štátu zabezpečiť kvalitné fungovanie školstva, zdravotníctva či sociálnej oblasti pre všetkých občanov, zdôraznilo v tejto súvislosti Ministerstvo financií (MF) SR.

Rezort tak do PVV priniesol viacero dôležitých opatrení, ktorých cieľom je v prvom rade čo najskôr stabilizovať situáciu vo verejných financiách. Opatrenia sú na základe časových možností ich realizácie rozdelené na krátkodobé a strednodobé.

Medzi krátkodobé priority patrí predstavenie plánu na postupné ozdravenie verejných financií, revízia systému pomoci s cenami energií pre domácnosti a nové pravidlá pre hodnotenie verejných investícií.

"Kým v minulom roku deficit verejnej správy prudko klesol na 2 % hrubého domáceho produktu (HDP), v tomto roku sa už naplno prejavia výdavky spojené s kompenzáciami vysokých cien energií. Aj z toho dôvodu očakávame, že deficit stúpne nad 6 % HDP," priblížilo ministerstvo.

V pláne preto vychádza z dôkladného posúdenia stavu verejných financií s ohľadom na riziká vývoja v tomto roku. "Plán má zabezpečiť pre verejné financie postupný, pre ekonomiku a spoločnosť zvládnuteľný, ale výrazný posun smerom k obnove dlhodobej udržateľnosti," avizoval rezort.

Upozornil, že výraznú záťaž pre verejné financie tvorí plošná pomoc v energetickej kríze. "Rezort financií sa preto aktívne zapojí do spolupráce s dotknutými rezortmi a vyhodnotí možnosti adresnejšej pomoci. Cieľom je, aby pomoc dostávali najmä najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov, ktoré ju potrebujú najviac," zdôraznilo MF s tým, že kým náklady na energie pri najchudobnejších domácnostiach tvoria až 18,4 % ich celkových príjmov, v bohatých domácnostiach je tento pomer na úrovni 8,7 %.

Rezort financií sa v krátkodobom horizonte zameria aj na zmenu v hodnotení investičných projektov, pri ktorých môže štát ušetriť nemalé zdroje a presunúť ich na iné priority. Ekonomické hodnotenia investícií majú totiž najväčšiu pridanú hodnotu pri veľkých projektoch. Projekty do 10 miliónov eur tvorili v minulom roku zhruba 75 % hodnotení, ale priniesli len 10 % úsporu, vyčíslilo MF.

"Keďže v súčasnosti prechádzajú hodnotením projekty už od 1 milióna eur, rezort navrhuje túto hranicu zvýšiť, aby sa odborné kapacity viac sústredili na veľké projekty a aktivity s vyššou pridanou hodnotou. Pri menších projektoch získajú viac flexibility jednotlivé rezorty," avizovalo ministerstvo.

V rámci strednodobých priorít rezort financií pripraví súbor opatrení, ktoré vytvoria základný legislatívny rámec pre budúcu vládu. Ide o návrhy, ktorých cieľom bude najmä podpora ekonomiky, úprava existujúcich pravidiel, s dôrazom na zdravé verejné financie.

"Jednou zo základných strednodobých priorít je modernizácia a zjednodušenie daňového systému. Inak povedané, ide o úpravu takzvaného daňového mixu. Opatrenia by tiež mali upraviť zdanenie spotreby a majetku, napríklad v oblastí daní z nehnuteľnosti či v oblasti takzvaných negatívnych externalít," priblížilo ministerstvo.

Navrhne tiež optimalizáciu a rušenie nesystémových výnimiek v daňovej oblasti, ktoré zaťažujú daňové úrady aj samotných daňovníkov. Priestor vidí aj na prehodnotenie aplikácie znížených sadzieb dane z pridanej hodnoty (DPH).

Medzi základné potreby patrí podľa MF aj modernizácia dlhovej brzdy. Pripraví preto základné tézy novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktoré by nová vláda mohla využiť už na začiatku svojho volebného obdobia. "Cieľom je naviazať sankčné pásma na ukazovateľ čistého dlhu, zmeniť sankčné pásma a súvisiaci systém sankcií a ukotviť základné rámce výdavkových limitov v ústavnom zákone," dodalo ministerstvo.