Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vyplýva to z novely zákona z dielne Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR.
Autor TASR
Bratislava 13. januára (TASR) – Procesy okolo čerpania peňazí z Európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) by sa mali zjednodušiť, zníži sa aj administratívna záťaž poskytovateľom, prijímateľom a ostatným subjektom, ktorí sa zúčastňujú na implementácii eurofondov. Vyplýva to z novely zákona o príspevku poskytovanom z EŠIF z dielne Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR, o ktorej má v stredu rokovať vláda.
Zmluva, ktorou sa zriaďuje Európsky mechanizmus pre stabilitu (ESM), tzv. trvalý euroval, by sa mala upraviť. Dohodu s týmto cieľom na stredajšom rokovaní tiež prerokuje kabinet. Je súčasťou balíka zmien týkajúcich sa prehlbovania Hospodárskej a menovej únie. Podpis finálneho znenia dohody sa očakáva v januári 2021 s následnou ratifikáciou do konca tohto roka. Rovnako sa má upraviť aj dohoda o prevode a mutualizácii príspevkov do jednotného fondu na riešenie krízových situácií.
Ministri prediskutujú aj návrh Dlhodobej stratégie obnovy fondu budov z dielne Ministerstva dopravy a výstavby (MDV) SR, s vyhliadkami až do roku 2050. V nej rezort počíta s osvedčenými, ale aj novými opatreniami na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov.
Vláda sa má zaoberať aj zameraním dvojstrannej rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky na rok 2021 z dielne rezortu diplomacie. Z dokumentu vyplýva, že Slovensko bude prostredníctvom rozvojovej spolupráce naďalej prispievať k zmierneniu následkov globálnych výziev, akými sú migrácia či zmena klímy. Rovnako bude Slovensko v tomto roku pokračovať aj v podpore celosvetového úsilia v boji s ochorením COVID-19 a nástrojmi rozvojovej spolupráce bude pomáhať partnerským krajinám zmierňovať sociálne a ekonomické dôsledky pandémie.
Okrem toho tiež plánuje pokračovať v snahe o výraznejšie zapájanie súkromného sektora do rozvojovej spolupráce tak, aby sa postupne stal popri mimovládnom sektore jej druhým plnohodnotným pilierom. Z prehľadu indikatívnych výdavkov na dvojstrannú oficiálnu rozvojovú pomoc na rok 2021 vyplýva, že by na ňu malo smerovať takmer 21 miliónov eur.
Zmluva, ktorou sa zriaďuje Európsky mechanizmus pre stabilitu (ESM), tzv. trvalý euroval, by sa mala upraviť. Dohodu s týmto cieľom na stredajšom rokovaní tiež prerokuje kabinet. Je súčasťou balíka zmien týkajúcich sa prehlbovania Hospodárskej a menovej únie. Podpis finálneho znenia dohody sa očakáva v januári 2021 s následnou ratifikáciou do konca tohto roka. Rovnako sa má upraviť aj dohoda o prevode a mutualizácii príspevkov do jednotného fondu na riešenie krízových situácií.
Ministri prediskutujú aj návrh Dlhodobej stratégie obnovy fondu budov z dielne Ministerstva dopravy a výstavby (MDV) SR, s vyhliadkami až do roku 2050. V nej rezort počíta s osvedčenými, ale aj novými opatreniami na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov.
Vláda sa má zaoberať aj zameraním dvojstrannej rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky na rok 2021 z dielne rezortu diplomacie. Z dokumentu vyplýva, že Slovensko bude prostredníctvom rozvojovej spolupráce naďalej prispievať k zmierneniu následkov globálnych výziev, akými sú migrácia či zmena klímy. Rovnako bude Slovensko v tomto roku pokračovať aj v podpore celosvetového úsilia v boji s ochorením COVID-19 a nástrojmi rozvojovej spolupráce bude pomáhať partnerským krajinám zmierňovať sociálne a ekonomické dôsledky pandémie.
Okrem toho tiež plánuje pokračovať v snahe o výraznejšie zapájanie súkromného sektora do rozvojovej spolupráce tak, aby sa postupne stal popri mimovládnom sektore jej druhým plnohodnotným pilierom. Z prehľadu indikatívnych výdavkov na dvojstrannú oficiálnu rozvojovú pomoc na rok 2021 vyplýva, že by na ňu malo smerovať takmer 21 miliónov eur.
