Bratislava 8. novembra (TASR) – Funkcionári, ktorí zastávali významné verejné funkcie v zahraničí aj na Slovensku budú pod prísnejším drobnohľadom. Postará sa o to zmena zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochrane pred financovaním terorizmu, ktorú v stredu schválila vláda.

Cieľom právnej úpravy, ktorú predložilo ministerstvo vnútra je transpozícia eurosmernice z mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, zapracovanie odporúčaní výboru Moneyval Rady Európy z jeho štvrtej hodnotiacej správy o vykonávaní opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v Slovenskej republike, revidovaných odporúčaní Finančného akčného výboru skupiny G7 z februára 2012, ako aj implementácia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ z mája 2015 o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov.

Ministerstvo v návrhu ustanovuje povinnosť vypracovávať národné hodnotenie rizík legalizácie a financovania terorizmu, v rámci ktorého by Slovenská republika mala identifikovať, vyhodnotiť a porozumieť rizikám legalizácie a financovania terorizmu a následne prijať vhodné opatrenia k zníženiu týchto rizík. Stanovujú sa minimálne opatrenia, ktoré bude povinná osoba povinná vykonať v rámci zjednodušenej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. Prísnejšie opatrenia budú povinné osoby vykonávať v rámci zvýšenej starostlivosti aj vo vzťahu ku klientom, ktorí zastávajú alebo zastávali významné verejné funkcie nielen v zahraničí, ale aj na území SR, pričom dochádza k zmene pojmu politicky exponovanej osoby.

Povinnosť zisťovať konečného užívateľa výhod "v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu" sa mení na obligatórnu, rovnako sa stanovuje povinnosť zisťovať a zaznamenávať, či klient nie je osobou, voči ktorej sú vykonávané medzinárodné sankcie podľa zákona o vykonávaní medzinárodných sankcií. Významnou zmenou je takisto zavedenie povinnosti dotknutých právnických osôb identifikovať konečného užívateľa výhod, v listinnej podobe viesť priebežne jeho aktuálne identifikačné údaje a tieto uchovávať ešte po dobu piatich rokov od zániku postavenia konečného užívateľa výhod. Uvedená požiadavka má za cieľ zamedziť utajeniu totožnosti páchateľov za komplikovanú majetkovú štruktúru právnických osôb.

S ohľadom na riziká, ktoré predstavujú hotovostné platby, sa znižuje limit potrebný pre zaradenie podnikateľského subjektu medzi povinné osoby pri obchodoch v hotovosti z pôvodných 15.000 eur na 10.000 eur. Takisto sa stanovuje povinnosť vykonávať základnú starostlivosť pri obchode v hotovosti najmenej 10.000 eur a v prípadoch hazardných hier v hodnote najmenej 2000 eur. Tieto zmeny majú za cieľ sťažiť možnosť legalizácie metódami využívajúcimi vysoké hotovostné platby. Ďalej sa navrhuje zmeniť hodnotu stanovenú pri povinnosti vykonať identifikáciu klienta a overenie jeho identifikácie z 2000 eur na 1000 eur.

Legislatívna úprava sprísňuje povinnosti združení majetku, ktoré môžu byť zneužité na financovanie terorizmu. Tieto subjekty by mali okrem zisťovania konečných užívateľov výhod identifikovať aj darcov a fyzické a právnické osoby, ktorým poskytli dar v hodnote najmenej 1000 eur. Upravujú sa aj podmienky ukladania pokút za správne delikty, ako aj ich výška tak, aby tieto boli účinné, primerané a odradzujúce. Rovnako sa upravuje výška pokút, ako aj dĺžka subjektívnej lehoty pre uloženie pokuty z jedného roka na tri roky. Zvyšuje sa požiadavka na spoluprácu orgánov dohľadu a v záujme zachovania právnej istoty účastníkov správneho konania sa upravuje ukladanie sankcií tak, aby uvedené zásady neboli porušené.