Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Naopak, v správe rezort vyzdvihuje, že Slovensko dosahuje dobré výsledky v sociálnej inklúzii.
Autor TASR
Bratislava 23. septembra (TASR) – Slovensko nesplnilo všetky ciele Agendy 2030, má rezervy vo vzdelanostnej politike, ale aj pri environmentálnych témach. Konštatuje sa to v Správe o dosiahnutých výsledkoch v národných prioritách implementácie Agendy 2030 z dielne Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR, ktorú v stredu odobrila vláda s pripomienkami a ktorá hodnotí obdobie od júla 2018 do apríla 2020. Naopak, v správe rezort vyzdvihuje, že Slovensko dosahuje dobré výsledky v sociálnej inklúzii.
Zo šiestich národných priorít, ktoré správa sleduje, je Slovensko v zelených číslach v štyroch prípadoch. "Len pre ilustráciu - v oblasti zamestnaných osôb ohrozených chudobou je priemer EÚ 9,3 %, na Slovensku len šesť percent," uviedol komunikačný odbor rezortu. Ako však spresnila vicepremiérka a ministerka rezortu Veronika Remišová (Za ľudí), Slovensko má stále rezervy pri riziku sociálneho vylúčenia.
Výzvy podľa vicepremiérky pretrvávajú aj v národných prioritách Smerovanie k znalostnej a environmentálne udržateľnej ekonomike a pri Vzdelaní pre dôstojný život. Asi najmenej úspešnú oblasť predstavuje priorita Udržateľné sídla, regióny a krajina v kontexte zmeny klímy. Problematickú oblasť v tejto priorite predstavuje napríklad spotreba energie v domácnostiach na obyvateľa, alebo miera recyklácie komunálneho odpadu. Kým v Európe sa priemerne recykluje takmer 48 % komunálneho odpadu, na Slovensku je to napriek stúpajúcemu trendu len niečo nad 36 %.
"Práve preto je nevyhnutné, aby sme na národnej úrovni investovali ešte viac energie a úsilia do plnenia cieľov pre udržateľný rozvoj. Agenda 2030 totiž neznamená len súbor ukazovateľov a porovnaní, musí byť skutočným nástrojom, vďaka ktorému sa bude zlepšovať kvalita života na Slovensku," uzavrela Remišová.
"Globálne porovnanie ukazuje, že Slovensko je v 'klube' tých krajín, ktoré sú v globálnom rebríčku udržateľného rozvoja na vyšších miestach," podotkol rezort v materiáli. V SDG Indexe 2020 sa Slovensko umiestnilo na 27. mieste zo 166 krajín, zachovalo si tak svoju pozíciu z vlaňajška. Slovensko je v rebríčku nižšie ako Česká republika (8. miesto) a Poľsko (23. miesto), ale vyššie ako Maďarsko (29. miesto).
Zo šiestich národných priorít, ktoré správa sleduje, je Slovensko v zelených číslach v štyroch prípadoch. "Len pre ilustráciu - v oblasti zamestnaných osôb ohrozených chudobou je priemer EÚ 9,3 %, na Slovensku len šesť percent," uviedol komunikačný odbor rezortu. Ako však spresnila vicepremiérka a ministerka rezortu Veronika Remišová (Za ľudí), Slovensko má stále rezervy pri riziku sociálneho vylúčenia.
Výzvy podľa vicepremiérky pretrvávajú aj v národných prioritách Smerovanie k znalostnej a environmentálne udržateľnej ekonomike a pri Vzdelaní pre dôstojný život. Asi najmenej úspešnú oblasť predstavuje priorita Udržateľné sídla, regióny a krajina v kontexte zmeny klímy. Problematickú oblasť v tejto priorite predstavuje napríklad spotreba energie v domácnostiach na obyvateľa, alebo miera recyklácie komunálneho odpadu. Kým v Európe sa priemerne recykluje takmer 48 % komunálneho odpadu, na Slovensku je to napriek stúpajúcemu trendu len niečo nad 36 %.
"Práve preto je nevyhnutné, aby sme na národnej úrovni investovali ešte viac energie a úsilia do plnenia cieľov pre udržateľný rozvoj. Agenda 2030 totiž neznamená len súbor ukazovateľov a porovnaní, musí byť skutočným nástrojom, vďaka ktorému sa bude zlepšovať kvalita života na Slovensku," uzavrela Remišová.
"Globálne porovnanie ukazuje, že Slovensko je v 'klube' tých krajín, ktoré sú v globálnom rebríčku udržateľného rozvoja na vyšších miestach," podotkol rezort v materiáli. V SDG Indexe 2020 sa Slovensko umiestnilo na 27. mieste zo 166 krajín, zachovalo si tak svoju pozíciu z vlaňajška. Slovensko je v rebríčku nižšie ako Česká republika (8. miesto) a Poľsko (23. miesto), ale vyššie ako Maďarsko (29. miesto).
