Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 30. máj 2025Meniny má Ferdinand
< sekcia Ekonomika

Vláda stiahla z rokovania harmonogram výstavby ciest

Na archívnej snímke zľava podpredseda vlády a minister financií SR Igor Matovič, premiér Eduard Heger a minister vnútra Roman Mikulec (všetci OĽaNO) počas rokovania vlády SR v Bratislave. Foto: TASR - Martin Baumann

Harmonogram podľa rezortu dopravy rieši najakútnejšie potreby budovania cestnej infraštruktúry.

Bratislava 28. apríla (TASR) – Harmonogram prípravy a výstavby projektov cestnej infraštruktúry z dielne Ministerstva dopravy a výstavby (MDV) SR bol v stredu stiahnutý z rokovania vlády. Materiál počíta s investíciami do ciest v objeme 0,8 % HDP ročne. Nadväzuje na vládou už schválený materiál o prioritách vo výstavbe cestnej infraštruktúry.

Dôvodom, prečo bol harmonogram stiahnutý, je skutočnosť, že by ho mali ešte prerokovať vo štvrtok (29. 4.) experti na dopravu každej koaličnej strany. Pre TASR to uviedol hovorca rezortu dopravy Ivan Rudolf. Materiál by následne mal byť znova na programe rokovania vládneho kabinetu o týždeň.

Harmonogram sa zameriava na cestnú infraštruktúru spadajúcu pod MDV. Neobsahuje teda investičné projekty ciest druhej a tretej triedy a miestnych komunikácií. Zohľadňuje priorizáciu projektov, rozpočtové možnosti vrátane predpokladaného čerpania z európskych fondov. Nezachytáva však alokáciu pre Operačný program Slovensko a plán obnovy, keďže nemajú finálne stanovené objemy čerpania.

Suma za projekty na tento rok by mala podľa harmonogramu dosiahnuť približne 659 miliónov eur, na nasledujúci rok je plánovaných zhruba 900 miliónov eur. V roku 2023 je v harmonograme vyčíslená suma približne 974 miliónov eur. Na rok 2024 materiál predpokladá sumu okolo 870 miliónov eur. Cieľová hodnota predstavuje 0,8 % reálneho HDP. Harmonogram je nastavený do roku 2028 a mal by sa pravidelne aktualizovať minimálne raz ročne pri príprave rozpočtu verejnej správy na príslušný rozpočtový rok.

Harmonogram podľa rezortu dopravy rieši najakútnejšie potreby budovania cestnej infraštruktúry. Medzi tie zahŕňa dokončenie rozostavaných alebo rozsúťažených stavieb, dokončenie najprioritnejších úsekov D1 do Košíc a D3 na Kysuciach a stabilizáciu cestného hospodárstva na cestách prvej triedy. Zo zoznamu vyše 100 stavieb zaradených do priorizácie v roku 2020 sa v najbližších rokoch 2021 až 2028 podľa harmonogramu do výstavby dostane menej než 20 %.

Po zarátaní stavieb v realizácii, stavieb vo fáze verejného obstarávania na zhotoviteľa alebo tesne pred touto fázou obsahuje harmonogram 17 priorít identifikovaných v materiáli Priority vo výstavbe cestnej infraštruktúry vrátane troch projektov financovaných z OPII a jedného projektu čiastočne.

Toto zaradenie do harmonogramu podľa MDV vzniklo na základe naplnenia rozpočtového obmedzenia pre súčasne financované stavby, respektíve dobeh financovania stavieb a plánované stavby vo verejnom obstarávaní či tesne pred ním. Následne boli projekty zaraďované podľa priorizácie a stavu pripravenosti tak, že dané stavby sú pripravené na realizáciu v nastavených rokoch a ich financovanie je v súlade s možnosťami štátneho rozpočtu.

Samotný harmonogram podľa predloženého materiálu takmer kopíruje definované priority. Výnimku tvoria projekty financované z OPII, ktoré sú zaradené pre naplnenie čerpania zdrojov EÚ. Projektom mimo prvotného poradia je aj projekt R1 Banská Bystrica – Slovenská Ľupča, ktorý je zaradený pre akútnu potrebu riešenia havarijného stavu mosta.

Harmonogram obsahuje tiež plán na čerpanie zdrojov pre rekonštrukcie ciest prvej triedy a mostov investičného charakteru. Cieľom je nastavenie financovania tak, aby bolo každoročne na investície do rekonštrukcií a modernizácií ciest prvej triedy vynakladaných 200 miliónov eur ročne. Súčasťou je aj systematické zavedenie mostného programu, kde sa predpokladá pravidelné ročné čerpanie na úrovni 30 – 50 miliónov eur ročne, aby sa zvrátila kontinuálna degradácia mostov na cestách prvej triedy. Harmonogram ráta aj so systematickým majetkovoprávnym vyrovnaním stavieb v prevádzke.

VEĽKÁ PREPOVEĎ POČASIA: Jún ohlasuje zmenu. Aké bude leto 2025?

Je reálny predpoklad, že takmer po mesiaci sa opäť vyskytne tropický deň s maximálnou teplotou 30 °C.

- Asi 100 ľudí v západoukrajinskom meste Kamianec-Podiľskyj vo štvrtok obkľúčilo a prepichlo pneumatiky na vozidle využívanom odvodovými komisármi.

- Inflácia v USA sa v apríli spomalila viac, než sa očakávalo, ukázal americkou centrálnou bankou (Fed) preferovaný cenový ukazovateľ.

- Bývalý líder írskej republikánskej strany Sinn Féin Gerry Adams v piatok vyhral súdny spor proti stanici BBC a získal odškodné vo výške 100.000 eur.

- Slovenská asociácia zriedkavých chorôb a zástupcovia pacientskych organizácií chcú zachovanie inovatívnych liekov. Zároveň, aby ekonomické hodnotenie nebolo jediným ani rozhodujúcim kritériom pri posudzovaní zaradenia liekov pre zriedkavé diagnózy do systému úhrad.

- Najmenej 70 členov Európskeho parlamentu plánuje účasť na tohtoročnom 30. ročníku pochodu Pride v Budapešti, ktorý je plánovaný na 28. júna.

- Rusko aj Ukrajina chcú prímerie, aby pozastavili tri roky trvajúce boje, vyhlásil v piatok turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan počas návštevy Ukrajiny.

- Novým trénerom gréckeho tenistu Stefanosa Tsitsipasa sa stal Chorvát Goran Ivaniševič. Bývalá svetová dvojka a víťaz Wimbledonu z roku 2001 viedol v minulosti napríklad aj Novaka Djokoviča.

- Do Pásma Gazy vypláva v nedeľu loď s humanitárnou pomocou spolu so švédskou klimatickou aktivistkou Gretou Thunbergovou a ďalšími osobnosťami.

- Štvorčlenná delegácia Výboru Európskeho parlamentu (EP) pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) pricestuje v pondelok (2. 6.) do Bratislavy s cieľom posúdiť aktuálny stav demokracie, právneho štátu a dodržiavania základných práv na Slovensku.

- Samosudca Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku oslobodil bývalého predsedu Najvyššieho súdu (NS) SR a exministra spravodlivosti Štefana H. spod obžaloby v kauze schvaľovania ruskej agresie na Ukrajine.

- Štvorčlenná delegácia Výboru Európskeho parlamentu (EP) pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) pricestuje v pondelok do Bratislavy s cieľom posúdiť aktuálny stav demokracie, právneho štátu a dodržiavania základných práv na Slovensku.

- K 31. marcu mala Slovenská republika 5.415.978 obyvateľov, čo bolo oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka o 6689 osôb menej (5.422.667). V 1. štvrťroku sa narodilo 10.342 živých detí, o 1299 menej než v rovnakom období predchádzajúceho roka.

- Piatkové rokovanie Národnej rady (NR) SR začali poslanci debatou k novele Trestného zákona z dielne ministerstva spravodlivosti. Týka sa transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ o vymedzení trestných činov a sankcií za porušenie reštriktívnych opatrení.

- Viac ako 80 fotografií predstaví na svojej výstave s názvom 44 fotografických rokov fotoreportér Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR) František Iván. Výstava bude venovaná najmä jeho dvadsaťročnému pôsobeniu v TASR.

- Francúzsky prezident Emmanuel Macron v piatok vyhlásil, že Spojené štáty sú vystavené „testu dôveryhodnosti“ v súvislosti so svojou reakciou na to, že Rusko otáľa s prímerím na Ukrajine. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

- Dovedna 20 ľudí zadržala polícia vo štvrtok v bolívijskom meste La Paz pri potýčkach, do ktorých sa dostala so stúpencami bývalého prezidenta Eva Moralesa. Pri stretoch sa zranili aj traja policajti, píše TASR podľa agentúry AFP.

- Hokejisti Edmontonu Oilers postúpili do finále NHL. V noci na piatok zvíťazili na ľade Dallasu Stars 6:3 a stali sa víťazom Západnej konferencie. V sérii uspeli 4:1 na zápasy a v boji o Stanleyho pohár ich čaká Florida Panthers.

- Americký federálny odvolací súd obnovil rozsiahle clá, ktoré uvalil prezident Donald Trump. Došlo k tomu deň po tom, ako nižšie postavený americký súd pre medzinárodný obchod platnosť týchto ciel zablokoval s tým, že Trump pri ich zavádzaní prekročil svoje právomoci.

- Americká federálna sudkyňa v Bostone v štáte Massachusetts vo štvrtok potvrdila platnosť svojho predbežného opatrenia, ktorým zablokovala rozhodnutie administratívy prezidenta Donalda Trumpa zakazujúce Harvardovej univerzite prijímať zahraničných študentov. T

- Líderka francúzskej krajne pravicovej strany Národné združenie (RN) Marine Le Pen potvrdila svoj zámer kandidovať v prezidentských voľbách v roku 2027.