Rezort v materiáli navrhuje nové formy podpory na zlepšenie energetickej efektívnosti, ktoré súvisia s novým programovým obdobím EÚ, ale aj s avizovanými zdrojmi z plánu obnovy a odolnosti.
Autor TASR
Bratislava 20. januára (TASR) – Vláda v stredu schválila nový návrh Dlhodobej stratégie obnovy fondu budov z dielne Ministerstva dopravy a výstavby (MDV) SR s vyhliadkami až do roku 2050. V nej počíta s osvedčenými, ale aj novými opatreniami na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov.
Rezort v materiáli navrhuje nové formy podpory na zlepšenie energetickej efektívnosti, ktoré súvisia s novým programovým obdobím EÚ, ale aj s avizovanými zdrojmi z plánu obnovy a odolnosti. Jedným z nových opatrení má byť znižovanie energetickej náročnosti verejných budov, čo má byť financované z Európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) na roky 2021 – 2027, teda na nové programové eurofondové obdobie. "Bude sa podporovať nákladovo efektívna hĺbková obnova budov, pričom tam, kde je to relevantné a realizovateľné, bude súčasťou komplexnej obnovy aj inštalácia obnoviteľných zdrojov energie (OZE)," napísal rezort v materiáli.
Takisto z EŠIF bude financované aj znižovanie energetickej náročnosti bytových budov a rodinných domov. V novom programovom období chce rezort vyčleniť európske peniaze aj na zlepšovanie energetickej efektívnosti v podnikoch a na podporu zvyšovania podielu využívania OZE v domácnostiach na báze samospotrebiteľov energie z OZE a komunít vyrábajúcich energiu z takýchto zdrojov.
Z eurofondov chce rezort výstavby podporiť aj vytvorenie krajských energetických centier a regionálnych centier udržateľnej energetiky s cieľom zabezpečiť koordinované a optimalizované plánovanie spotreby energie na úrovni regiónov. Eurofondy poslúžia aj na ďalšie dve nové opatrenia – na zlepšovanie energetickej efektívnosti infraštruktúry pri zásobovaní energiou a na podporu využívania OZE v systémoch zásobovania energiou.
Z plánu obnovy chce ministerstvo v rámci stratégie financovať zlepšenie energetickej hospodárnosti verejných budov, rodinných domov aj obnovu historických a pamiatkovo chránených budov.
Ako vymenoval rezort v materiáli, medzi už zaužívané opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov patria napríklad dotácie na odstránenie systémových porúch bytových domov alebo obnova bytovej budovy. Aplikovalo sa takisto aj opatrenie na podporu zariadení na využívanie obnoviteľných zdrojov v bytovej budove.
Na zlepšenie energetickej hospodárnosti rodinných domov i doposiaľ slúžili opatrenia ako poskytovanie príspevku na zateplenie rodinného domu, obnova rodinného domu, podpora zariadení na využívanie obnoviteľných zdrojov v rodinných domoch alebo opatrenie na zníženie emisií prachových častíc, čiže výmena zastaraných vykurovacích zariadení na tuhé palivo v domácnostiach.
Obnova verejných budov zase bola podporovaná opatreniami na zlepšenie energetickej efektívnosti verejnej budovy alebo zariadenia či na zvyšovanie energetickej účinnosti existujúcich verejných budov vrátane zatepľovania.
Ako vyčíslil rezort, na odstránenie systémových porúch bytových domov poskytol dotácie v období od roku 2000 do 2019 vo výške 112,3 milióna eur, čo reprezentuje obnovu takmer 152.000 bytov. Na rovnaký účel boli poskytnuté aj úvery zo Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB) vo výške 24,1 milióna eur. Takisto na zateplenie rodinných domov bolo od roku 2016 vyhlásených päť výziev, v rámci ktorých sa poskytol príspevok pre 173 rodinných domov vo výške 1,14 milióna eur a rezervoval sa príspevok pre 169 rodinných domov vo výške takmer 1,5 milióna eur.
Rezort v materiáli navrhuje nové formy podpory na zlepšenie energetickej efektívnosti, ktoré súvisia s novým programovým obdobím EÚ, ale aj s avizovanými zdrojmi z plánu obnovy a odolnosti. Jedným z nových opatrení má byť znižovanie energetickej náročnosti verejných budov, čo má byť financované z Európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) na roky 2021 – 2027, teda na nové programové eurofondové obdobie. "Bude sa podporovať nákladovo efektívna hĺbková obnova budov, pričom tam, kde je to relevantné a realizovateľné, bude súčasťou komplexnej obnovy aj inštalácia obnoviteľných zdrojov energie (OZE)," napísal rezort v materiáli.
Takisto z EŠIF bude financované aj znižovanie energetickej náročnosti bytových budov a rodinných domov. V novom programovom období chce rezort vyčleniť európske peniaze aj na zlepšovanie energetickej efektívnosti v podnikoch a na podporu zvyšovania podielu využívania OZE v domácnostiach na báze samospotrebiteľov energie z OZE a komunít vyrábajúcich energiu z takýchto zdrojov.
Z eurofondov chce rezort výstavby podporiť aj vytvorenie krajských energetických centier a regionálnych centier udržateľnej energetiky s cieľom zabezpečiť koordinované a optimalizované plánovanie spotreby energie na úrovni regiónov. Eurofondy poslúžia aj na ďalšie dve nové opatrenia – na zlepšovanie energetickej efektívnosti infraštruktúry pri zásobovaní energiou a na podporu využívania OZE v systémoch zásobovania energiou.
Z plánu obnovy chce ministerstvo v rámci stratégie financovať zlepšenie energetickej hospodárnosti verejných budov, rodinných domov aj obnovu historických a pamiatkovo chránených budov.
Ako vymenoval rezort v materiáli, medzi už zaužívané opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov patria napríklad dotácie na odstránenie systémových porúch bytových domov alebo obnova bytovej budovy. Aplikovalo sa takisto aj opatrenie na podporu zariadení na využívanie obnoviteľných zdrojov v bytovej budove.
Na zlepšenie energetickej hospodárnosti rodinných domov i doposiaľ slúžili opatrenia ako poskytovanie príspevku na zateplenie rodinného domu, obnova rodinného domu, podpora zariadení na využívanie obnoviteľných zdrojov v rodinných domoch alebo opatrenie na zníženie emisií prachových častíc, čiže výmena zastaraných vykurovacích zariadení na tuhé palivo v domácnostiach.
Obnova verejných budov zase bola podporovaná opatreniami na zlepšenie energetickej efektívnosti verejnej budovy alebo zariadenia či na zvyšovanie energetickej účinnosti existujúcich verejných budov vrátane zatepľovania.
Ako vyčíslil rezort, na odstránenie systémových porúch bytových domov poskytol dotácie v období od roku 2000 do 2019 vo výške 112,3 milióna eur, čo reprezentuje obnovu takmer 152.000 bytov. Na rovnaký účel boli poskytnuté aj úvery zo Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB) vo výške 24,1 milióna eur. Takisto na zateplenie rodinných domov bolo od roku 2016 vyhlásených päť výziev, v rámci ktorých sa poskytol príspevok pre 173 rodinných domov vo výške 1,14 milióna eur a rezervoval sa príspevok pre 169 rodinných domov vo výške takmer 1,5 milióna eur.