Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vyrábaný by mal byť takmer výhradne z nízkouhlíkových zdrojov.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 23. júna (TASR) – Spotreba elektriny podľa prognóz na ceste ku klimatickej neutralite výrazne narastie. Podiel elektriny na konečnej spotrebe energie stúpne z dnešných 23 % do roku 2030 na približne 30 % a v roku 2050 až na 50 %.
Rozvoj však čaká aj využitie najmä zeleného vodíka, vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie. Ten by mohol do roku 2050 pokryť 24 % svetového energetického dopytu.
Slovensko by malo vo svojich priemyselných odvetviach a vo verejnom živote využívať vodík ako nosič energie všade tam, kde priame využitie elektriny nie je možné alebo je nákladovo neefektívne, vyplýva z Národnej vodíkovej stratégie (NVS), ktorú v stredu schválila vláda s pripomienkou.
„Využívanie vodíka ako súčasti hospodárstva SR je celonárodným záujmom. Na jeho zavedení do praxe sa bude podieľať vláda SR v spolupráci s podnikateľskou sférou, inštitúciami výskumu, vývoja a vzdelávania a tiež orgánmi územnej samosprávy podľa opatrení, ktoré budú špecifikované v Akčnom pláne k NVS,“ uviedol rezort hospodárstva v schválenom materiáli.
S využitím vodíka ráta NVS najmä v chemickom a petrochemickom priemysle, v oceliarskom priemysle, v tepelnom hospodárstve či v doprave. Najvýznamnejší podiel na raste spotreby vodíka v SR bude mať sektor priemyslu a dopravy a neskôr aj energetiky. I keď hlavným cieľom bude pokryť čo najväčšiu časť spotreby vodíka z domácich zdrojov, vzhľadom na energetické nároky súvisiace s výrobou vodíka a jeho predpokladanú spotrebu v SR, bude podľa NVS v dlhodobom horizonte potrebné pokryť časť spotreby dovozom zo zahraničia.
V súčasnosti sa na Slovensku spotrebuje okolo 200.000 ton vodíka ročne, najmä v chemickom priemysle. Tento stav by sa nemal meniť až do roku 2030, do roku 2050 predpokladá stratégia nárast jeho celkovej spotreby na hodnotu 400.000 až 600.000 ton. Vyrábaný by mal byť takmer výhradne z nízkouhlíkových zdrojov.
Pripomienku na vláde podľa Sulíkových slov vzniesol vicepremiér a minister financií Igor Matovič (OĽANO) a Sulík sa s ňou plne stotožňuje, povedal to počas rokovania vlády novinárom.
„A síce hovorí, že ak sa budeme baviť o výdavkoch, tak aby sme povedali presne, koľko a čo za to dostaneme, do kedy budú jednotlivé projekty realizované a ak ide o viac ako milión eur, tak aby to prešlo aj Útvarom hodnoty za peniaze," vysvetlil Sulík. Pripomienky dostali tvorcovia stratégie aj od hospodárskeho parlamentného výboru, Sulík avizuje, že tie budú všetky zapracované v akčnom pláne.
Rozvoj však čaká aj využitie najmä zeleného vodíka, vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie. Ten by mohol do roku 2050 pokryť 24 % svetového energetického dopytu.
Slovensko by malo vo svojich priemyselných odvetviach a vo verejnom živote využívať vodík ako nosič energie všade tam, kde priame využitie elektriny nie je možné alebo je nákladovo neefektívne, vyplýva z Národnej vodíkovej stratégie (NVS), ktorú v stredu schválila vláda s pripomienkou.
„Využívanie vodíka ako súčasti hospodárstva SR je celonárodným záujmom. Na jeho zavedení do praxe sa bude podieľať vláda SR v spolupráci s podnikateľskou sférou, inštitúciami výskumu, vývoja a vzdelávania a tiež orgánmi územnej samosprávy podľa opatrení, ktoré budú špecifikované v Akčnom pláne k NVS,“ uviedol rezort hospodárstva v schválenom materiáli.
S využitím vodíka ráta NVS najmä v chemickom a petrochemickom priemysle, v oceliarskom priemysle, v tepelnom hospodárstve či v doprave. Najvýznamnejší podiel na raste spotreby vodíka v SR bude mať sektor priemyslu a dopravy a neskôr aj energetiky. I keď hlavným cieľom bude pokryť čo najväčšiu časť spotreby vodíka z domácich zdrojov, vzhľadom na energetické nároky súvisiace s výrobou vodíka a jeho predpokladanú spotrebu v SR, bude podľa NVS v dlhodobom horizonte potrebné pokryť časť spotreby dovozom zo zahraničia.
V súčasnosti sa na Slovensku spotrebuje okolo 200.000 ton vodíka ročne, najmä v chemickom priemysle. Tento stav by sa nemal meniť až do roku 2030, do roku 2050 predpokladá stratégia nárast jeho celkovej spotreby na hodnotu 400.000 až 600.000 ton. Vyrábaný by mal byť takmer výhradne z nízkouhlíkových zdrojov.
Pripomienku na vláde podľa Sulíkových slov vzniesol vicepremiér a minister financií Igor Matovič (OĽANO) a Sulík sa s ňou plne stotožňuje, povedal to počas rokovania vlády novinárom.
„A síce hovorí, že ak sa budeme baviť o výdavkoch, tak aby sme povedali presne, koľko a čo za to dostaneme, do kedy budú jednotlivé projekty realizované a ak ide o viac ako milión eur, tak aby to prešlo aj Útvarom hodnoty za peniaze," vysvetlil Sulík. Pripomienky dostali tvorcovia stratégie aj od hospodárskeho parlamentného výboru, Sulík avizuje, že tie budú všetky zapracované v akčnom pláne.
