Luxemburg 22. apríla (TASR) - Vládne deficity v eurozóne a Európskej únii (EÚ) v minulom roku prudko stúpli rovnako ako verejné dlhy. Hlavným dôvodom boli opatrenia na zmiernenie následkov pandémie ochorenia COVID-19.

V eurozóne vládny schodok v pomere k hrubému domácemu produktu (HDP) v roku 2020 vyskočil na 7,2 % z 0,6 % v roku 2019, uviedol európsky štatistický úrad Eurostat. V celej EÚ vládny deficit vzrástol na 6,9 % HDP z 0,5 % HDP. Verejný dlh v eurozóne dosiahol na konci vlaňajšieho roka 98 % HDP po 83,9 % na konci roka 2019 a v EÚ sa zvýšil na 90,7 % HDP zo 77,5 % HDP. Celkový vládny dlh v eurozóne stúpol o 1,24 bilióna eur na 11,1 bilióna eur a v EÚ o 1,94 bilióna eur na 12,08 bilióna eur.

Najvyšší deficit spomedzi členských štátov EÚ v minulom roku zaznamenalo Španielsko (-11 %), nasledované Maltou (-10,1 %), Gréckom (-9,7 %), Talianskom (-9,5 %), Belgickom (-9,4 %), Francúzskom a Rumunskom (-9,2 %). Deficit Slovenska dosiahol 6,2 % HDP. Schodok všetkých krajín okrem Dánska (-1,1 %) bol vyšší než 3 % HDP.

Na konci roka 2020 malo najnižší verejný dlh v pomere k HDP Estónsko (18,2 %), nasledované Luxemburskom (24,9 %), Bulharskom (25 %), Českom (38,1 %) a Švédskom (39,9 %). Dlh štrnástich krajín EÚ sa na konci vlaňajška nachádzal nad 60 % HDP, pričom najvyšší malo Grécko (205,6 %), nasledované Talianskom (155,8 %), Portugalskom (133,6 %), Španielskom (120 %), Cyprom (118,2 %, Francúzskom (115,7 %) a Belgickom (114,1 %).

Slovenský verejný dlh stúpol na 60,6 % HDP zo 48,2 % HDP na konci roka 2019.