Ochota zakladať si rodinu a mať deti je podľa odborníka podmienená finančným zabezpečením len v rodinách s nízkym príjmom a tie majú obyčajne viac detí ako rodiny s vyšším príjmom.
Autor TASR
Bratislava 5. decembra (TASR) - Opatrenia, ktoré prináša vláda v oblasti podpory rodín, sú prijímané bez jasných cieľov. Nezaoberá sa napríklad zvyšovaním pôrodnosti, ani tým, ako čo najvýhodnejšie zabezpečiť predškolskú výchovu pre deti. Ženy by sa ľahšie mohli zapojiť do pracovného života, ak by bola napríklad podporená práca z domu. Tvrdia to odborníci.
"Vláda vie, že rodiny majú problémy, že je málo miest v škôlkach, ale prijímané opatrenia neobsahujú nákladovo-výnosovú analýzu. Vláda sa nepýta, ako čo najlacnejšie zabezpečiť predškolskú výchovu, ale rovno vyčlení zdroje na výstavbu. Rovnako sa nepýta, či zvyšovanie materskej zvýši pôrodnosť," tvrdí analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (Iness) Radovan Ďurana. Preto je presvedčený, že vláda spätne nevyhodnocuje svoje opatrenia.
Ako príklad uviedol zvyšovanie materskej dávky, ktorá nemá podľa neho jasne definovaný cieľ. "Jej predlžovanie a zvyšovanie miery náhrady zaťažuje rozpočet Sociálnej poisťovne. Samozrejme, každé euro navyše je dobré v rodinnom rozpočte, ale prinesie rozdielny úžitok, keď ho získa manželka ministra a rozdielny úžitok, keď ho získa osamelá matka," tvrdí Ďurana. Z toho podľa neho vyplýva, že plošné opatrenia sú obyčajne najmenej efektívne. "Už dávno sa mala deregulovať oblasť predškolskej výchovy, tak, aby ľahko a bezstarostne mohli vznikať kluby, prípadne zamestnávateľské škôlky," konštatuje Ďurana.
Upozornil tiež na to, že doba poskytovania materskej dávky patrí k tým najdlhším v Európskej únii. Poukázal aj na rodičovský príspevok, ktorí všetci dostávajú tiež plošne. "Rodinné prídavky, príspevok pri narodení, rodičovský príspevok, sú to všetko plošné dávky, ktoré dostávajú milionári, ako aj ľudia v núdzi," poznamenal analytik Inessu.
Ochota zakladať si rodinu a mať deti je podľa neho podmienená finančným zabezpečením len v rodinách s nízkym príjmom a tie majú obyčajne viac detí ako rodiny s vyšším príjmom. "Kultúrne nastavenie, preferencia práce, cestovanie, vlastné koníčky, to sú silné motivácie, ktoré dávky nedokážu a ani by nemali meniť," dodal Ďurana.
Podpredsedníčka predstavenstva personálnej spoločnosti McRoy Slovakia Jana Mesárová zase upozorňuje na to, že absentujú vládne opatrenia, ktoré by práve ženám umožnili lepšie sa zapájať do pracovného života. Podľa nej chýbajú opatrenia ako podpora skrátených úväzkov a zdieľaných pracovných miest, zvýšiť by sa mali aj miesta vo verejných predškolských zariadenia. Chýba tiež podpora vzniku firemných škôlok. "To znamená nielen to, aby bolo dieťa kam dať, ale aby mala matka k nemu bližšie," doplnila Mesárová. Pomohla by podľa nej aj podpora práce z domu na dohodu alebo primerane skrátený úväzok počas trvania rodičovskej dovolenky. Ženy by tak podľa Mesárovej neboli počas materskej a rodičovskej dovolenky úplne izolované od firemného sveta.
"Vláda vie, že rodiny majú problémy, že je málo miest v škôlkach, ale prijímané opatrenia neobsahujú nákladovo-výnosovú analýzu. Vláda sa nepýta, ako čo najlacnejšie zabezpečiť predškolskú výchovu, ale rovno vyčlení zdroje na výstavbu. Rovnako sa nepýta, či zvyšovanie materskej zvýši pôrodnosť," tvrdí analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (Iness) Radovan Ďurana. Preto je presvedčený, že vláda spätne nevyhodnocuje svoje opatrenia.
Ako príklad uviedol zvyšovanie materskej dávky, ktorá nemá podľa neho jasne definovaný cieľ. "Jej predlžovanie a zvyšovanie miery náhrady zaťažuje rozpočet Sociálnej poisťovne. Samozrejme, každé euro navyše je dobré v rodinnom rozpočte, ale prinesie rozdielny úžitok, keď ho získa manželka ministra a rozdielny úžitok, keď ho získa osamelá matka," tvrdí Ďurana. Z toho podľa neho vyplýva, že plošné opatrenia sú obyčajne najmenej efektívne. "Už dávno sa mala deregulovať oblasť predškolskej výchovy, tak, aby ľahko a bezstarostne mohli vznikať kluby, prípadne zamestnávateľské škôlky," konštatuje Ďurana.
Upozornil tiež na to, že doba poskytovania materskej dávky patrí k tým najdlhším v Európskej únii. Poukázal aj na rodičovský príspevok, ktorí všetci dostávajú tiež plošne. "Rodinné prídavky, príspevok pri narodení, rodičovský príspevok, sú to všetko plošné dávky, ktoré dostávajú milionári, ako aj ľudia v núdzi," poznamenal analytik Inessu.
Ochota zakladať si rodinu a mať deti je podľa neho podmienená finančným zabezpečením len v rodinách s nízkym príjmom a tie majú obyčajne viac detí ako rodiny s vyšším príjmom. "Kultúrne nastavenie, preferencia práce, cestovanie, vlastné koníčky, to sú silné motivácie, ktoré dávky nedokážu a ani by nemali meniť," dodal Ďurana.
Podpredsedníčka predstavenstva personálnej spoločnosti McRoy Slovakia Jana Mesárová zase upozorňuje na to, že absentujú vládne opatrenia, ktoré by práve ženám umožnili lepšie sa zapájať do pracovného života. Podľa nej chýbajú opatrenia ako podpora skrátených úväzkov a zdieľaných pracovných miest, zvýšiť by sa mali aj miesta vo verejných predškolských zariadenia. Chýba tiež podpora vzniku firemných škôlok. "To znamená nielen to, aby bolo dieťa kam dať, ale aby mala matka k nemu bližšie," doplnila Mesárová. Pomohla by podľa nej aj podpora práce z domu na dohodu alebo primerane skrátený úväzok počas trvania rodičovskej dovolenky. Ženy by tak podľa Mesárovej neboli počas materskej a rodičovskej dovolenky úplne izolované od firemného sveta.