Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pre účely Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov sú tieto princípy nazvané ako Mechanizmus znižovania byrokracie a nákladov.
Autor TASR
Bratislava 5. mája (TASR) - Vláda schválila mechanizmus znižovania byrokracie a nákladov podnikania pod názvom Návrh aktualizácie Jednotiacej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov, z dielne Ministerstva hospodárstva (MH) SR.
Po vzore dobrých príkladov z iných krajín a v súlade s plánmi Európskej komisie sa vláda SR zaviazala v Programovom vyhlásení zaviesť princíp "one in – one out" s účinnosťou od roku 2021 a princíp "one in - two out" s účinnosťou od roku 2022.
Podstatou týchto pravidiel je podľa MH SR to, že predkladatelia regulácií musia pri zvýšení regulačnej záťaže vo svojej oblasti navrhnúť aj jej zníženie v stanovenej výške, či už v rovnakej (one in – one out), alebo v dvojnásobnej (one in – two out), či trojnásobnej (one in – three out).
Pre účely Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov sú tieto princípy nazvané ako Mechanizmus znižovania byrokracie a nákladov. Tento reformný zámer bol potvrdený aj v rámci Národného programu reforiem SR 2020, i v rámci dokumentu Moderné a úspešné Slovensko, a v neposlednom rade aj v Stratégii lepšej regulácie – RIA 2020.
Mechanizmus znižovania byrokracie a nákladov je podľa MH SR po výzvach na nahlasovanie byrokracie druhým pilierom reformy podnikateľského prostredia. Prichádza pritom k synergickému efektu, keďže na jednej strane podnikatelia nahlasujú povinnosti, ktoré považujú za zbytočné a na druhej strane sú ministerstvá a iní predkladatelia regulácií na základe nového mechanizmu motivované prijímať opatrenia na odstraňovanie záťaže podnikania.
Očakávaným výsledkom je podľa MH SR zníženie nákladov podnikateľského prostredia, zvýšenia produktivity podnikov a konkurencieschopnosti Slovenska. To by malo podporiť rozvoj podnikania na Slovensku, rast zamestnanosti a miezd.
Rezort hospodárstva dodal, že problém regulačného zaťaženia trápi väčšinu rozvinutých ekonomík. Medzi krajiny, ktoré takýmito princípmi znížili či znižujú regulačnú záťaž, patria v rámci Európy napríklad Veľká Británia, Nemecko, Rakúsko či Švédsko a mimo nej napríklad USA či Kanada. V Rakúsku takto znížili administratívne zaťaženie medzi rokmi 2006 až 2012 o 25 %. Podobný výsledok zaznamenali v tomto období aj v Nemecku.
Po vzore dobrých príkladov z iných krajín a v súlade s plánmi Európskej komisie sa vláda SR zaviazala v Programovom vyhlásení zaviesť princíp "one in – one out" s účinnosťou od roku 2021 a princíp "one in - two out" s účinnosťou od roku 2022.
Podstatou týchto pravidiel je podľa MH SR to, že predkladatelia regulácií musia pri zvýšení regulačnej záťaže vo svojej oblasti navrhnúť aj jej zníženie v stanovenej výške, či už v rovnakej (one in – one out), alebo v dvojnásobnej (one in – two out), či trojnásobnej (one in – three out).
Pre účely Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov sú tieto princípy nazvané ako Mechanizmus znižovania byrokracie a nákladov. Tento reformný zámer bol potvrdený aj v rámci Národného programu reforiem SR 2020, i v rámci dokumentu Moderné a úspešné Slovensko, a v neposlednom rade aj v Stratégii lepšej regulácie – RIA 2020.
Mechanizmus znižovania byrokracie a nákladov je podľa MH SR po výzvach na nahlasovanie byrokracie druhým pilierom reformy podnikateľského prostredia. Prichádza pritom k synergickému efektu, keďže na jednej strane podnikatelia nahlasujú povinnosti, ktoré považujú za zbytočné a na druhej strane sú ministerstvá a iní predkladatelia regulácií na základe nového mechanizmu motivované prijímať opatrenia na odstraňovanie záťaže podnikania.
Očakávaným výsledkom je podľa MH SR zníženie nákladov podnikateľského prostredia, zvýšenia produktivity podnikov a konkurencieschopnosti Slovenska. To by malo podporiť rozvoj podnikania na Slovensku, rast zamestnanosti a miezd.
Rezort hospodárstva dodal, že problém regulačného zaťaženia trápi väčšinu rozvinutých ekonomík. Medzi krajiny, ktoré takýmito princípmi znížili či znižujú regulačnú záťaž, patria v rámci Európy napríklad Veľká Británia, Nemecko, Rakúsko či Švédsko a mimo nej napríklad USA či Kanada. V Rakúsku takto znížili administratívne zaťaženie medzi rokmi 2006 až 2012 o 25 %. Podobný výsledok zaznamenali v tomto období aj v Nemecku.
