Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Financial Times upozorňuje, že slovenský prezident Andrej Kiska bol pred zvolením úspešným podnikateľom a že jeho podpora inovácií bola dobre prijatá v celom regióne.
Autor TASR
Bratislava/Londýn 26. novembra (TASR) - Vlády krajín strednej a východnej Európy (KSVE) sa snažia prezentovať ako technologicky a mediálne vyspelé, pretože chcú podporiť rozvoj nových odvetví, ktoré sa pomaly udomácňujú v regióne. Informoval o tom portál britského denníka Financial Times (FT).
Vlády si uvedomujú, že ekonomiky ich krajín nemôžu byť závislé od lacnej výroby a neefektívnych primárnych odvetví, ako sú ťažba a poľnohospodárstvo, aby dokázali držať krok so svojimi vysokými rastovými cieľmi. Preto vo svojich prejavoch čoraz častejšie hovoria o startupoch alebo inovačných centrách.
Región potrebuje podľa FT inovácie a generáciu technologicky zameraných firiem, aby sa krajiny vyhli takzvanej pasci stredného príjmu (middle-income trap), teda, aby sa ich ekonomiky výrazne nespomalili.
Problémom s inováciami je, že potrebujú rýchlu podporu a financovanie. Ak sa s tým príliš otáľa a firmy uviaznu v sieti byrokracie, často skončia, presunú sa, alebo sú prevzaté.
Aj keď sa v KSVE od pádu komunizmu veľa zmenilo, ako pripomína FT, podnikateľské kruhy sa obávajú toho, že vlády v regióne nie sú práve známe svojou prirodzenou propodnikateľskou politikou.
V regióne je potrebné naďalej počítať s hranicami. Krajiny Vyšehradskej štvorky - Slovensko, Česko, Poľsko a Maďarsko síce sľubujú spoluprácu, ale vlády sa samozrejme snažia propagovať svoje krajiny na úkor konkurencie. Inovátori sú tiež skeptickí, či politici chcú skutočne podporiť investície, alebo či to je len ich snaha o propagáciu pred voľbami.
FT upozorňuje, že slovenský prezident Andrej Kiska bol pred zvolením úspešným podnikateľom a že jeho podpora inovácií bola dobre prijatá v celom regióne. Podpora inovatívnej ekonomiky bola súčasťou úspešnej kampane poľského prezidenta Andrzeja Dudu.
Niektorí podnikatelia tvrdia, že vlády by urobili najlepšie, ak by zrušili legislatívu, ktorá brzdí inovátorov v regióne. Mnohé zákony pochádzajú ešte z doby pred rokom 1989 a stále obmedzujú rozvoj podnikania. Napríklad Poľsko ročne minie miliardy eur na podporu stratovej ťažby uhlia, ale ešte stále neschválilo legislatívu, ktorá by umožnila odpísať z daní investície do výskumu a vývoja.
Vlády si uvedomujú, že ekonomiky ich krajín nemôžu byť závislé od lacnej výroby a neefektívnych primárnych odvetví, ako sú ťažba a poľnohospodárstvo, aby dokázali držať krok so svojimi vysokými rastovými cieľmi. Preto vo svojich prejavoch čoraz častejšie hovoria o startupoch alebo inovačných centrách.
Región potrebuje podľa FT inovácie a generáciu technologicky zameraných firiem, aby sa krajiny vyhli takzvanej pasci stredného príjmu (middle-income trap), teda, aby sa ich ekonomiky výrazne nespomalili.
Problémom s inováciami je, že potrebujú rýchlu podporu a financovanie. Ak sa s tým príliš otáľa a firmy uviaznu v sieti byrokracie, často skončia, presunú sa, alebo sú prevzaté.
Aj keď sa v KSVE od pádu komunizmu veľa zmenilo, ako pripomína FT, podnikateľské kruhy sa obávajú toho, že vlády v regióne nie sú práve známe svojou prirodzenou propodnikateľskou politikou.
V regióne je potrebné naďalej počítať s hranicami. Krajiny Vyšehradskej štvorky - Slovensko, Česko, Poľsko a Maďarsko síce sľubujú spoluprácu, ale vlády sa samozrejme snažia propagovať svoje krajiny na úkor konkurencie. Inovátori sú tiež skeptickí, či politici chcú skutočne podporiť investície, alebo či to je len ich snaha o propagáciu pred voľbami.
FT upozorňuje, že slovenský prezident Andrej Kiska bol pred zvolením úspešným podnikateľom a že jeho podpora inovácií bola dobre prijatá v celom regióne. Podpora inovatívnej ekonomiky bola súčasťou úspešnej kampane poľského prezidenta Andrzeja Dudu.
Niektorí podnikatelia tvrdia, že vlády by urobili najlepšie, ak by zrušili legislatívu, ktorá brzdí inovátorov v regióne. Mnohé zákony pochádzajú ešte z doby pred rokom 1989 a stále obmedzujú rozvoj podnikania. Napríklad Poľsko ročne minie miliardy eur na podporu stratovej ťažby uhlia, ale ešte stále neschválilo legislatívu, ktorá by umožnila odpísať z daní investície do výskumu a vývoja.
