Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Draghi na vystúpení tvrdo obhajoval nový program stimulov, ktorý sa nepáči niektorým centrálnym bankárom z euroregiónu.
Autor TASR
Miláno 11. októbra (TASR) - Vlády v eurozóne môžu Európskej centrálnej banke (ECB) pomôcť zvýšiť úrokové sadzby skôr, ako sa očakáva, ak uvoľnia peniaze na podporu ekonomiky. vyhlásil to v piatok prezident banky Mario Draghi.
„Aktívnejšia fiškálna politika v eurozóne by tak umožnila rýchlejšiu úpravu našich politík, o ktorých vieme, že majú nepriaznivé účinky na určité sektory spoločnosti a na určitých sprostredkovateľov,“ reagoval Draghi na udalosti v Miláne.
Draghi na vystúpení tvrdo obhajoval nový program stimulov, ktorý sa nepáči niektorým centrálnym bankárom z euroregiónu. „Prijatie neúspechu nie je možnosť, ak majú verejní činitelia k dispozícii nástroje na splnenie svojich mandátov,“ povedal Draghi študentom na katolíckej univerzite v Miláne, kde prijal čestný doktorát. A hoci sa Draghi vyhol priamej konfrontácii, jeho prejav bol jasnou reakciou na výhrady bankárov.
Medzi jeho najväčšie akcie po nástupe na čelo ECB v roku 2012 patria záchranné balíky na udržanie gréckeho hospodárstva v eurozóne a program nákupu štátnych dlhopisov problémových krajín menovej únie, ktorý sa dovtedy nikdy nepoužil.
Najkontroverznejším krokom bolo zavedenie „nekonvenčných“ menových politík v rokoch 2014 - 15 vrátane negatívnych úrokových sadzieb a hromadného nákupu dlhopisov, tzv. „kvantitatívneho uvoľňovania“ (QE). Tieto kroky podľa niektorých odvrátili katastrofickú defláciu.
Vtedy aj teraz však oponenti, väčšinou zo severoeurópskych krajín, argumentovali a argumentujú, že nákupy štátnych dlhov a nízke sadzby so sebou nesú riziko narušenia „disciplíny“ zadlžených štátov, akým je aj Draghiho rodné Taliansko.
Ale úlohou „centrálnej banky pre eurozónu ako celok je skúmať celkový obraz, teda či prínosy (programu) prevážia potenciálne náklady,“ uviedol Draghi. „Dáta naznačili a ďalej naznačujú, že to tak je,“ dodal.
Rada guvernérov ECB sa na stretnutí 11. a 12. septembra dohodla na znížení úrokovej sadzby z vkladov hlbšie do záporného pásma na -0,50 % a na opätovnom spustení QE. Banka v rokoch 2015 - 18 investovala do dlhopisov eurozóny 2,6 bilióna eur.
Centrálni bankári z veľkých ekonomík regiónu, ako sú Nemecko, Francúzsko a Holandsko, tento krok verejne spochybnili alebo sa proti nemu postavili. A nemecká členka Výkonnej rady ECB Sabine Lautenschlägerová rezignovala na svoj post.
Draghi a ECB však trvajú na tom, že väčšina strážcov európskej meny podporila tieto kroky, ktorých cieľom je dostať infláciu v eurozóne tesne pod hranicu 2 %.
Niektorí kritici namietali, že za spomalením hospodárskeho rastu a inflácie v eurozóne sú skôr obchodné konflikty a iné zdroje neistoty, ako je brexit, preto nepovažujú najnovšie drastické zásahy banky za vhodné.
Draghi však poukázal na prognózy, podľa ktorých ECB nedosiahne svoj cieľ inflácie do roku 2021, čo považuje za dôvod na prijate opatrení.
A v očividnej reakcii na obavy, že QE môže prekročiť limity, ktoré schválil Súdny dvor Európskej únie, Draghi poznamenal, že sudcovia udelili ECB „širokú mieru voľnosti pri využívaní všetkých nástrojov potrebným a primeraným spôsobom“.
„Aktívnejšia fiškálna politika v eurozóne by tak umožnila rýchlejšiu úpravu našich politík, o ktorých vieme, že majú nepriaznivé účinky na určité sektory spoločnosti a na určitých sprostredkovateľov,“ reagoval Draghi na udalosti v Miláne.
Draghi na vystúpení tvrdo obhajoval nový program stimulov, ktorý sa nepáči niektorým centrálnym bankárom z euroregiónu. „Prijatie neúspechu nie je možnosť, ak majú verejní činitelia k dispozícii nástroje na splnenie svojich mandátov,“ povedal Draghi študentom na katolíckej univerzite v Miláne, kde prijal čestný doktorát. A hoci sa Draghi vyhol priamej konfrontácii, jeho prejav bol jasnou reakciou na výhrady bankárov.
Medzi jeho najväčšie akcie po nástupe na čelo ECB v roku 2012 patria záchranné balíky na udržanie gréckeho hospodárstva v eurozóne a program nákupu štátnych dlhopisov problémových krajín menovej únie, ktorý sa dovtedy nikdy nepoužil.
Najkontroverznejším krokom bolo zavedenie „nekonvenčných“ menových politík v rokoch 2014 - 15 vrátane negatívnych úrokových sadzieb a hromadného nákupu dlhopisov, tzv. „kvantitatívneho uvoľňovania“ (QE). Tieto kroky podľa niektorých odvrátili katastrofickú defláciu.
Vtedy aj teraz však oponenti, väčšinou zo severoeurópskych krajín, argumentovali a argumentujú, že nákupy štátnych dlhov a nízke sadzby so sebou nesú riziko narušenia „disciplíny“ zadlžených štátov, akým je aj Draghiho rodné Taliansko.
Ale úlohou „centrálnej banky pre eurozónu ako celok je skúmať celkový obraz, teda či prínosy (programu) prevážia potenciálne náklady,“ uviedol Draghi. „Dáta naznačili a ďalej naznačujú, že to tak je,“ dodal.
Rada guvernérov ECB sa na stretnutí 11. a 12. septembra dohodla na znížení úrokovej sadzby z vkladov hlbšie do záporného pásma na -0,50 % a na opätovnom spustení QE. Banka v rokoch 2015 - 18 investovala do dlhopisov eurozóny 2,6 bilióna eur.
Centrálni bankári z veľkých ekonomík regiónu, ako sú Nemecko, Francúzsko a Holandsko, tento krok verejne spochybnili alebo sa proti nemu postavili. A nemecká členka Výkonnej rady ECB Sabine Lautenschlägerová rezignovala na svoj post.
Draghi a ECB však trvajú na tom, že väčšina strážcov európskej meny podporila tieto kroky, ktorých cieľom je dostať infláciu v eurozóne tesne pod hranicu 2 %.
Niektorí kritici namietali, že za spomalením hospodárskeho rastu a inflácie v eurozóne sú skôr obchodné konflikty a iné zdroje neistoty, ako je brexit, preto nepovažujú najnovšie drastické zásahy banky za vhodné.
Draghi však poukázal na prognózy, podľa ktorých ECB nedosiahne svoj cieľ inflácie do roku 2021, čo považuje za dôvod na prijate opatrení.
A v očividnej reakcii na obavy, že QE môže prekročiť limity, ktoré schválil Súdny dvor Európskej únie, Draghi poznamenal, že sudcovia udelili ECB „širokú mieru voľnosti pri využívaní všetkých nástrojov potrebným a primeraným spôsobom“.
