Bratislava 19. októbra (TASR) - Dlh na konci roku 2015 dosiahol 52,9 % hrubého domáceho produktu (HDP) , čím klesol do prvého sankčného pásma ústavného zákona. Pokles dlhu bol v oboch rokoch spôsobený najmä jednorazovými a dočasnými opatreniami, naopak samotné saldo bez jednorazových vplyvov prispievalo k jeho nárastu. V Správe o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti to konštatuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), ktorú dnes vzal na vedomie parlament.

Z pohľadu čistého bohatstva Slovenska podľa rozpočtovej rady nedošlo k zlepšeniu. "Vláda každoročne predstavovala opatrenia na zníženie dlhu v súlade so zákonom. Predstavené opatrenia však neviedli k jeho poklesu mimo sankčných pásiem ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti," uviedla RRZ.

Negatívne vníma najmä to, že výška dlhu sa neznižuje dostatočne rýchlo na to, aby do roku 2019 klesol pod úroveň sankčných pásiem. "K nevyužitiu možností konsolidácie a zníženiu úrovne dlhu mimo sankčných pásiem prispieva aj nízka záväznosť trojročného rozpočtu. Nedostatkom sú aj chýbajúce záväzné výdavkové limity a používanie upravených daňových prognóz, ktoré neboli schválené nezávislým Výborom pre daňové prognózy," doplnila rada.

Záväzné výdavkové limity v zmysle zákona o rozpočtovej zodpovednosti ministerstvo financií zatiaľ nezaviedlo napriek tomu, že ich zavedenie predpokladá legislatíva. "Samosprávy s vysokým dlhom budú po kontrole údajov zo strany ministerstva financií čeliť prvýkrát pokute," doplnila rozpočtová rada.

Zároveň uviedla, že v rozpočte verejnej správy na roky 2016 až 2018 ako aj v Súhrnnej výročnej správe Slovenskej republiky za rok 2014 došlo k zlepšeniu vo zverejňovaní údajov. Rada pozitívne tiež vníma zámer rozpočtovať všetky príjmy a výdavky, ktoré by mali zásadne zvýšiť transparentnosť a kvalitu monitorovania priebežného vývoja rozpočtu.