Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Celkovo 16 krajín vykázalo prebytok a žiadna krajina nehospodárila s vyrovnaným rozpočtom.
Autor TASR
Bratislava 16. septembra (TASR) - Vlani v rámci krajín Európskej únie (EÚ) dosiahlo sedem krajín vyšší schodok a 16 krajín malo vyšší dlh verejnej správy ako Slovenská republika. Priemerný schodok EÚ bol na úrovni 0,6 % hrubého domáceho produktu (HDP), zatiaľ čo na Slovensku dosiahol 1,3 % HDP. Priemerný dlh verejnej správy EÚ bol na úrovni 77,8 % HDP, v prípade Slovenska predstavoval 48 % HDP. Vyplýva to z návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2019, ktorý v stredu schválil parlament.
V prípade deficitu sa Slovensko výrazne odchýlilo od pôvodného rozpočtového plánu vyrovnaného hospodárenia. Dlh verejnej správy medziročne klesol o 1,4 percentuálneho bodu (p.b.). V absolútnej hodnote dosiahol dlh 45,2 miliardy eur, čo je oproti jeho rozpočtovanej hodnote na rok 2019 menej o 517,7 milióna eur. "K dosiahnutému schodku verejnej správy na úrovni 1,3 % HDP prispelo viacero faktorov. Na jednej strane hospodársky rast nenaplnil očakávania a oproti plánovaným 4,5 % dosiahol 2,3 %. Okrem toho, metodické zmeny vo vykazovaní niektorých príjmov boli zaznamenané prvýkrát v rámci benchmarkovej revízie realizovanej v rámci jesennej notifikácie v roku 2019, pričom návrh rozpočtu s nimi nemohol počítať," uvádza sa v návrhu štátneho záverečného účtu. Výsledný schodok ovplyvnili aj horšie výsledky hospodárenia niektorých zložiek verejnej správy ako napríklad štátny rozpočet, nenaplnené prebytky územnej samosprávy či vynaložené a nerozpočtované prostriedky na oddlžovanie zdravotníckych zariadení.
Najvyššie schodky verejnej správy v rámci EÚ vlani vykázali krajiny ako Rumunsko (4,3 % HDP), Francúzsko (tri percentá HDP), Španielsko (2,8 % HDP), Veľká Británia (2,1 % HDP) a Maďarsko (dve percentá HDP).
Celkovo 16 krajín vykázalo prebytok a žiadna krajina nehospodárila s vyrovnaným rozpočtom. Najväčší prebytok vykázalo Dánsko (3,7 % HDP), Luxembursko (2,2 % HDP), Bulharsko (2,1 % HDP), Holandsko (1,7 % HDP).
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vo svojej Správe o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti pripomenula pretrvávajúce nedostatky v prístupe k riadeniu rozpočtu zo strany vlády. "Rozpočet verejnej správy sa opakovane zostavoval nadhodnocovaním niektorých nedaňových príjmov a podhodnocovaním vybraných výdavkov. Zvlášť to platilo pri príprave rozpočtu pre rok 2020," konštatuje RRZ. Preto pripomína povinnosť zaviesť do riadenia rozpočtu výdavkové limity. Implementáciu tohto nástroja predpokladá ústavný zákon o dlhovej brzde prijatý v roku 2011. "Absenciu záväzných limitov výdavkov verejnej správy považujeme aj na základe ústavnoprávnej analýzy Právnickej fakulty Univerzity Komenského za stav v rozpore s ústavným zákonom. Malo by byť preto prioritou súčasnej vlády implementovať tento nástroj čo najskôr," skonštatoval dosluhujúci predseda RRZ Ivan Šramko.
Najvyšší kontrolný úrad zase skonštatoval, že dobrý hospodársky rok 2019 nebol využitý na vytváranie finančnej rezervy na horšie časy. Cieľ nulového deficitu a vyrovnaného štátneho rozpočtu v minulom roku sa nepodarilo naplniť a v skutočnosti verejná správa hospodárila s deficitom 1,22 miliardy eur. NKÚ opakovane poukazuje na veľký počet rozpočtových opatrení, ktoré významne menia parametre schválené parlamentom. Za posledných osem rokov stúpol počet rozpočtových opatrení o viac ako 80 % a dostal sa z úrovne 1672 opatrení v roku 2012 na 3022 opatrení v minulom roku. Tento vývoj odhaľuje nedostatočnú úroveň plánovania výdavkov v rámci jednotlivých kapitol.
V prípade deficitu sa Slovensko výrazne odchýlilo od pôvodného rozpočtového plánu vyrovnaného hospodárenia. Dlh verejnej správy medziročne klesol o 1,4 percentuálneho bodu (p.b.). V absolútnej hodnote dosiahol dlh 45,2 miliardy eur, čo je oproti jeho rozpočtovanej hodnote na rok 2019 menej o 517,7 milióna eur. "K dosiahnutému schodku verejnej správy na úrovni 1,3 % HDP prispelo viacero faktorov. Na jednej strane hospodársky rast nenaplnil očakávania a oproti plánovaným 4,5 % dosiahol 2,3 %. Okrem toho, metodické zmeny vo vykazovaní niektorých príjmov boli zaznamenané prvýkrát v rámci benchmarkovej revízie realizovanej v rámci jesennej notifikácie v roku 2019, pričom návrh rozpočtu s nimi nemohol počítať," uvádza sa v návrhu štátneho záverečného účtu. Výsledný schodok ovplyvnili aj horšie výsledky hospodárenia niektorých zložiek verejnej správy ako napríklad štátny rozpočet, nenaplnené prebytky územnej samosprávy či vynaložené a nerozpočtované prostriedky na oddlžovanie zdravotníckych zariadení.
Najvyššie schodky verejnej správy v rámci EÚ vlani vykázali krajiny ako Rumunsko (4,3 % HDP), Francúzsko (tri percentá HDP), Španielsko (2,8 % HDP), Veľká Británia (2,1 % HDP) a Maďarsko (dve percentá HDP).
Celkovo 16 krajín vykázalo prebytok a žiadna krajina nehospodárila s vyrovnaným rozpočtom. Najväčší prebytok vykázalo Dánsko (3,7 % HDP), Luxembursko (2,2 % HDP), Bulharsko (2,1 % HDP), Holandsko (1,7 % HDP).
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vo svojej Správe o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti pripomenula pretrvávajúce nedostatky v prístupe k riadeniu rozpočtu zo strany vlády. "Rozpočet verejnej správy sa opakovane zostavoval nadhodnocovaním niektorých nedaňových príjmov a podhodnocovaním vybraných výdavkov. Zvlášť to platilo pri príprave rozpočtu pre rok 2020," konštatuje RRZ. Preto pripomína povinnosť zaviesť do riadenia rozpočtu výdavkové limity. Implementáciu tohto nástroja predpokladá ústavný zákon o dlhovej brzde prijatý v roku 2011. "Absenciu záväzných limitov výdavkov verejnej správy považujeme aj na základe ústavnoprávnej analýzy Právnickej fakulty Univerzity Komenského za stav v rozpore s ústavným zákonom. Malo by byť preto prioritou súčasnej vlády implementovať tento nástroj čo najskôr," skonštatoval dosluhujúci predseda RRZ Ivan Šramko.
Najvyšší kontrolný úrad zase skonštatoval, že dobrý hospodársky rok 2019 nebol využitý na vytváranie finančnej rezervy na horšie časy. Cieľ nulového deficitu a vyrovnaného štátneho rozpočtu v minulom roku sa nepodarilo naplniť a v skutočnosti verejná správa hospodárila s deficitom 1,22 miliardy eur. NKÚ opakovane poukazuje na veľký počet rozpočtových opatrení, ktoré významne menia parametre schválené parlamentom. Za posledných osem rokov stúpol počet rozpočtových opatrení o viac ako 80 % a dostal sa z úrovne 1672 opatrení v roku 2012 na 3022 opatrení v minulom roku. Tento vývoj odhaľuje nedostatočnú úroveň plánovania výdavkov v rámci jednotlivých kapitol.
