Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Z hľadiska právnej formy najviac zanikali spoločnosti s ručením obmedzeným. Potom nasledovali akciové spoločnosti a komanditné a verejné obchodné spoločnosti.
Autor TASR
Bratislava 29. marca (TASR) - Po zavedení daňových licencií na Slovensku stúpa počet zaniknutých firiem. Zatiaľ, čo pred ich zavedením zanikalo na Slovensku okolo 4800 firiem ročne, v roku 2014 sa po zavedení licencií počet zaniknutých firiem zvýšil na 8461. Vlani zaniklo ďalších 7083 firiem, čo je stále výrazne vyššie číslo ako v rokoch 2012 a 2013 pred zavedením daňových licencií. Vyplýva to z najnovšej analýzy špecializovaného portálu FinStat.
"Takýto nárast zaniknutých firiem by naznačoval, že daňové licencie negatívne ovplyvnili podnikateľské prostredie. Úvaha sa však môže uberať aj iným smerom. Kvôli daňovým licenciám vo výške 480 eur respektíve 960 eur ročne zanikali skôr právnické osoby, ktoré neboli aktívne alebo vyvíjali len malú aktivitu," uviedla finančný analytička FinStatu Jaroslava Šepeľová. Podľa jej slov sa mohlo diať aj to, že ak má podnikateľ viacero spoločností v rámci skupiny, tak podnikateľská skupina tieto dcérske, sesterské a projektové firmy mohla zlúčiť do jednej právnej formy, kvôli úspore na daňových licenciách.
Rekordný počet firiem na Slovensku pritom vznikol v roku 2013. Podľa Šepeľovej je dôvodom zmena v obchodnom zákonníku, keď podnikatelia museli po novom splatiť základné imanie na účet v banke. "Kto si chcel založiť firmu ešte po starom, napríklad fiktívnym vkladom v pokladni, tak si ju musel založiť do konca novembra 2013. Podnikatelia sa vtedy predzásobili prázdnymi neaktívnymi spoločnosťami s ručením obmedzeným, ktoré neskôr po zavedení daňových licencií začali rušiť, lebo sa im ich neoplatilo držať," tvrdí Šepeľová.
Vlani zaniklo 7083 firiem, čo je podľa analýzy FinStatu výrazne vyšší počet ako pred zavedením daňových licencií. Najviac zanikali firmy v bratislavských okresoch a v okrese Košice I. "Najviac zaniknutých firiem sa nachádza v okresoch, kde je najvyšší počet registrovaných firiem," vysvetľuje Šepeľová.
Z hľadiska právnej formy najviac zanikali spoločnosti s ručením obmedzeným. Potom nasledovali akciové spoločnosti a komanditné a verejné obchodné spoločnosti. "Zaujímavejšie, než právne formy, je pozrieť sa na zaniknuté firmy podľa odvetví, v ktorých pôsobili. Najviac ich je v maloobchode, veľkoobchode a stavebníctve," doplnila Šepeľová.
Až 45 % zaniknutých firiem pritom nemalo žiadne tržby, takže nevykazovali žiadnu aktivitu. Celkovo 51 % zo zaniknutých firiem malo tržby nižšie ako 3000 eur.
Ako ďalej vyplýva z analýzy, až 73 % firiem, ktoré v roku 2015 zanikli, malo nulový alebo menší zisk. Podľa slov Šepeľovej zanikli teda spoločnosti, ktoré nemali žiaden alebo veľmi malý zisk. Väčšina zrušených firiem taktiež nemala žiadneho alebo len jedného zamestnanca. "Priemerný vek zaniknutých firiem bol 10 rokov. Až 10 % zo zaniknutých firiem bolo mladších ako 3 roky," dodala Šepeľová.
"Takýto nárast zaniknutých firiem by naznačoval, že daňové licencie negatívne ovplyvnili podnikateľské prostredie. Úvaha sa však môže uberať aj iným smerom. Kvôli daňovým licenciám vo výške 480 eur respektíve 960 eur ročne zanikali skôr právnické osoby, ktoré neboli aktívne alebo vyvíjali len malú aktivitu," uviedla finančný analytička FinStatu Jaroslava Šepeľová. Podľa jej slov sa mohlo diať aj to, že ak má podnikateľ viacero spoločností v rámci skupiny, tak podnikateľská skupina tieto dcérske, sesterské a projektové firmy mohla zlúčiť do jednej právnej formy, kvôli úspore na daňových licenciách.
Rekordný počet firiem na Slovensku pritom vznikol v roku 2013. Podľa Šepeľovej je dôvodom zmena v obchodnom zákonníku, keď podnikatelia museli po novom splatiť základné imanie na účet v banke. "Kto si chcel založiť firmu ešte po starom, napríklad fiktívnym vkladom v pokladni, tak si ju musel založiť do konca novembra 2013. Podnikatelia sa vtedy predzásobili prázdnymi neaktívnymi spoločnosťami s ručením obmedzeným, ktoré neskôr po zavedení daňových licencií začali rušiť, lebo sa im ich neoplatilo držať," tvrdí Šepeľová.
Vlani zaniklo 7083 firiem, čo je podľa analýzy FinStatu výrazne vyšší počet ako pred zavedením daňových licencií. Najviac zanikali firmy v bratislavských okresoch a v okrese Košice I. "Najviac zaniknutých firiem sa nachádza v okresoch, kde je najvyšší počet registrovaných firiem," vysvetľuje Šepeľová.
Z hľadiska právnej formy najviac zanikali spoločnosti s ručením obmedzeným. Potom nasledovali akciové spoločnosti a komanditné a verejné obchodné spoločnosti. "Zaujímavejšie, než právne formy, je pozrieť sa na zaniknuté firmy podľa odvetví, v ktorých pôsobili. Najviac ich je v maloobchode, veľkoobchode a stavebníctve," doplnila Šepeľová.
Až 45 % zaniknutých firiem pritom nemalo žiadne tržby, takže nevykazovali žiadnu aktivitu. Celkovo 51 % zo zaniknutých firiem malo tržby nižšie ako 3000 eur.
Ako ďalej vyplýva z analýzy, až 73 % firiem, ktoré v roku 2015 zanikli, malo nulový alebo menší zisk. Podľa slov Šepeľovej zanikli teda spoločnosti, ktoré nemali žiaden alebo veľmi malý zisk. Väčšina zrušených firiem taktiež nemala žiadneho alebo len jedného zamestnanca. "Priemerný vek zaniknutých firiem bol 10 rokov. Až 10 % zo zaniknutých firiem bolo mladších ako 3 roky," dodala Šepeľová.
