Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Čínska autonómna oblasť už v marci ohlásila, že chce zakázať nové projekty ťažby kryptomien a zrušiť aj všetky takéto existujúce aktivity, aby znížila spotrebu energie.
Autor TASR
Kanton 29. mája (TASR) - Čínska autonómna oblasť vnútorné Mongolsko navrhuje tresty pre firmy a jednotlivcov zapojených do ťažby kryptomien. Týmto spôsobom sa snaží potlačiť ich ťažbu.
Vnútorné Mongolsko, ktoré je veľkým bitcoinovým centrom, už v marci ohlásilo, že chce zakázať nové projekty ťažby kryptomien a zrušiť aj všetky takéto existujúce aktivity, aby znížilo spotrebu energie.
Čínsky vicepremiér Liou Che minulý týždeň vyhlásil, že je potrebné "zasiahnuť proti ťažbe bitcoinu a jeho obchodovaniu", aby sa zabránilo "prenosu individuálnych rizík do sociálneho poľa".
Tieto vyhlásenia potvrdzujú, že Peking má v úmysle pokračovať vo svojom 4-ročnom ťažení proti obchodovaniu s bitcoinom a ďalším aktivitám v oblasti kryptomien.
Posledné návrhy vnútorného Mongolska cielia napríklad na telekomunikačné a internetové firmy zapojené do ťažby kryptomien. Takéto firmy by podľa rozvojovej a reformnej komisie regiónu mohli prísť o licenciu, ak sa zistí, že sú zapojené do ťažby virtuálnych mien. Dátové a serverové centrá zasa môžu prísť o vládnu podporu. Jednotlivcom zapojeným do prania špinavých peňazí a získavania peňazí prostredníctvom digitálnych mien zasa hrozia tvrdé tresty.
Vnútorné Mongolsko, ktoré sa nachádza v severnej časti Číny, nesplnilo v roku 2019 Pekingom stanovené ciele týkajúce sa spotreby energie, za čo bolo napomenuté. V reakcii na to rozvojová a reformná komisia regiónu predložila plány zníženia spotreby energie. Ich súčasťou bolo aj zatvorenie existujúcich projektov ťažby kryptomien do apríla 2021, pričom ďalšie už nedostanú povolenie.
Na Čínu pripadá 65 % globálnej ťažby bitcoinu, na samotné vnútorné Mongolsko pre jeho lacnú energiu až okolo 8 %. Na porovnanie, podiel Spojených štátov na globálnej ťažbe je len 7,2 %.
Odhaduje sa, že ťažba bitcoinu spotrebuje 112,57 terawatthodín ročne. To je viac, než spotrebujú také krajiny, ako sú Filipíny alebo Čile, ako vyplýva z indexu Cambridge Bitcoin Electricity Consumption Index, čo je projekt University of Cambridge. Index odhaduje približnú kapacitu energie spotrebovanú na ťažbu najväčšej a najznámejšej kryptomeny.
Čínska vláda síce podporuje rozvoj technológie blockchainu, ktorá je základom bitcoinu aj ďalších virtuálnych mien, ale proti kryptomenám prijíma represívne opatrenia. Peking v roku 2017 zakázal ICO (initial coin offering), teda prvotné emisie kryptomien, čo je forma financovania prostredníctvom emisie digitálnych mincí. Vláda takisto zakročila proti firmám zapojeným do operácií s kryptomenami, ako napríklad kryptomenovým burzám. Obchodníci však ďalej operujú v Číne, aj keď sa burzy presunuli do zahraničia.
Čína sa takisto pripravuje na prechod k zelenej ekonomike. Prezident Si Ťin-pching minulý rok povedal, že Čína by mala dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2060.
Vnútorné Mongolsko, ktoré je veľkým bitcoinovým centrom, už v marci ohlásilo, že chce zakázať nové projekty ťažby kryptomien a zrušiť aj všetky takéto existujúce aktivity, aby znížilo spotrebu energie.
Čínsky vicepremiér Liou Che minulý týždeň vyhlásil, že je potrebné "zasiahnuť proti ťažbe bitcoinu a jeho obchodovaniu", aby sa zabránilo "prenosu individuálnych rizík do sociálneho poľa".
Tieto vyhlásenia potvrdzujú, že Peking má v úmysle pokračovať vo svojom 4-ročnom ťažení proti obchodovaniu s bitcoinom a ďalším aktivitám v oblasti kryptomien.
Posledné návrhy vnútorného Mongolska cielia napríklad na telekomunikačné a internetové firmy zapojené do ťažby kryptomien. Takéto firmy by podľa rozvojovej a reformnej komisie regiónu mohli prísť o licenciu, ak sa zistí, že sú zapojené do ťažby virtuálnych mien. Dátové a serverové centrá zasa môžu prísť o vládnu podporu. Jednotlivcom zapojeným do prania špinavých peňazí a získavania peňazí prostredníctvom digitálnych mien zasa hrozia tvrdé tresty.
Vnútorné Mongolsko, ktoré sa nachádza v severnej časti Číny, nesplnilo v roku 2019 Pekingom stanovené ciele týkajúce sa spotreby energie, za čo bolo napomenuté. V reakcii na to rozvojová a reformná komisia regiónu predložila plány zníženia spotreby energie. Ich súčasťou bolo aj zatvorenie existujúcich projektov ťažby kryptomien do apríla 2021, pričom ďalšie už nedostanú povolenie.
Na Čínu pripadá 65 % globálnej ťažby bitcoinu, na samotné vnútorné Mongolsko pre jeho lacnú energiu až okolo 8 %. Na porovnanie, podiel Spojených štátov na globálnej ťažbe je len 7,2 %.
Odhaduje sa, že ťažba bitcoinu spotrebuje 112,57 terawatthodín ročne. To je viac, než spotrebujú také krajiny, ako sú Filipíny alebo Čile, ako vyplýva z indexu Cambridge Bitcoin Electricity Consumption Index, čo je projekt University of Cambridge. Index odhaduje približnú kapacitu energie spotrebovanú na ťažbu najväčšej a najznámejšej kryptomeny.
Čínska vláda síce podporuje rozvoj technológie blockchainu, ktorá je základom bitcoinu aj ďalších virtuálnych mien, ale proti kryptomenám prijíma represívne opatrenia. Peking v roku 2017 zakázal ICO (initial coin offering), teda prvotné emisie kryptomien, čo je forma financovania prostredníctvom emisie digitálnych mincí. Vláda takisto zakročila proti firmám zapojeným do operácií s kryptomenami, ako napríklad kryptomenovým burzám. Obchodníci však ďalej operujú v Číne, aj keď sa burzy presunuli do zahraničia.
Čína sa takisto pripravuje na prechod k zelenej ekonomike. Prezident Si Ťin-pching minulý rok povedal, že Čína by mala dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2060.
