Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Čínska autonómna oblasť Vnútorné Mongolsko plánuje zakázať nové projekty ťažby kryptomien a zrušiť aj všetky takéto existujúce aktivity. Týmto spôsobom chce znížiť spotrebu energie.
Autor TASR
Kanton 6. marca (TASR) - Jedna z čínskych provincií, ktorá je veľkým bitcoinovým centrom, zakazuje jeho ťažbu.
Čínska autonómna oblasť Vnútorné Mongolsko plánuje zakázať nové projekty ťažby kryptomien a zrušiť aj všetky takéto existujúce aktivity. Týmto spôsobom chce znížiť spotrebu energie.
Základom bitcoinu je decentralizovaná sieť, čo znamená, že ho neemituje žiadna centrálna entita, ako je napríklad centrálna banka. Transakcie zaznamenáva decentralizovaná databáza, blockchain, a musia byť verifikované ťažiarmi. Títo ťažiari majú na tento účel vysokovýkonné počítače, ktoré riešia komplikované matematické úlohy, čo umožňuje realizáciu bitcoinových transakcií, za čo dostávajú odmenu.
Keďže ide o vysokovýkonné počítače, spotrebujú veľké množstvo energie. Odhaduje sa, že ťažba bitcoinu spotrebuje 128,84 terawatthodiny ročne. To je viac, než spotrebujú také krajiny, ako sú Ukrajina alebo Argentína, vyplýva z indexu Cambridge Bitcoin Electricity Consumption Index, čo je projekt University of Cambridge. Index odhaduje približnú kapacitu energie spotrebovanú na ťažbu najväčšej a najznámejšej kryptomeny.
Na Čínu pripadá 65 % globálnej ťažby bitcoinu, na samotné Vnútorné Mongolsko pre jeho lacnú energiu až okolo 8 %. Na porovnanie, podiel Spojených štátov na globálnej ťažbe je 7,2 %.
Vnútorné Mongolsko, ktoré sa nachádza v severnej časti Číny, nesplnilo v roku 2019 Pekingom stanovené ciele týkajúce sa spotreby energie, za čo bolo napomenuté. V reakcii na to rozvojová a reformná komisia regiónu predložila plány zníženia spotreby energie. Ich súčasťou je zatvorenie existujúcich projektov ťažby kryptomien do apríla 2021, pričom ďalšie už nedostanú povolenie.
Čínska vláda síce podporuje rozvoj technológie blockchainu, ale proti kryptomenám prijíma represívne opatrenia. Peking v roku 2017 zakázal ICO (initial coin offering), teda prvotné emisie kryptomien, čo je forma financovania prostredníctvom emisie digitálnych mincí. Vláda takisto zakročila proti firmám zapojeným do operácií s kryptomenami, ako napríklad kryptomenovým burzám.
Čína sa takisto pripravuje na prechod k zelenej ekonomike. Prezident Si Ťin-pching minulý rok povedal, že Čína by mala dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2060.
Čínska autonómna oblasť Vnútorné Mongolsko plánuje zakázať nové projekty ťažby kryptomien a zrušiť aj všetky takéto existujúce aktivity. Týmto spôsobom chce znížiť spotrebu energie.
Základom bitcoinu je decentralizovaná sieť, čo znamená, že ho neemituje žiadna centrálna entita, ako je napríklad centrálna banka. Transakcie zaznamenáva decentralizovaná databáza, blockchain, a musia byť verifikované ťažiarmi. Títo ťažiari majú na tento účel vysokovýkonné počítače, ktoré riešia komplikované matematické úlohy, čo umožňuje realizáciu bitcoinových transakcií, za čo dostávajú odmenu.
Keďže ide o vysokovýkonné počítače, spotrebujú veľké množstvo energie. Odhaduje sa, že ťažba bitcoinu spotrebuje 128,84 terawatthodiny ročne. To je viac, než spotrebujú také krajiny, ako sú Ukrajina alebo Argentína, vyplýva z indexu Cambridge Bitcoin Electricity Consumption Index, čo je projekt University of Cambridge. Index odhaduje približnú kapacitu energie spotrebovanú na ťažbu najväčšej a najznámejšej kryptomeny.
Na Čínu pripadá 65 % globálnej ťažby bitcoinu, na samotné Vnútorné Mongolsko pre jeho lacnú energiu až okolo 8 %. Na porovnanie, podiel Spojených štátov na globálnej ťažbe je 7,2 %.
Vnútorné Mongolsko, ktoré sa nachádza v severnej časti Číny, nesplnilo v roku 2019 Pekingom stanovené ciele týkajúce sa spotreby energie, za čo bolo napomenuté. V reakcii na to rozvojová a reformná komisia regiónu predložila plány zníženia spotreby energie. Ich súčasťou je zatvorenie existujúcich projektov ťažby kryptomien do apríla 2021, pričom ďalšie už nedostanú povolenie.
Čínska vláda síce podporuje rozvoj technológie blockchainu, ale proti kryptomenám prijíma represívne opatrenia. Peking v roku 2017 zakázal ICO (initial coin offering), teda prvotné emisie kryptomien, čo je forma financovania prostredníctvom emisie digitálnych mincí. Vláda takisto zakročila proti firmám zapojeným do operácií s kryptomenami, ako napríklad kryptomenovým burzám.
Čína sa takisto pripravuje na prechod k zelenej ekonomike. Prezident Si Ťin-pching minulý rok povedal, že Čína by mala dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2060.
