Bratislava 17. októbra (TASR) - Účasť majetkovo prepojených subjektov, vymedzenie environmentálneho aspektu vo verejnom obstarávaní, ale aj zníženie administratívnej záťaže rieši novela zákona o verejnom obstarávaní. Právu normu vo štvrtok schválilo plénum parlamentu. Na rokovanie ju predložil Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu.

Preukázanie kolúzie, dohody obmedzujúcej súťaž, je podľa Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) zložité. Ako uvádza úrad, zákonodarca preto pri uplatnení dôvodu na vylúčenie nevyžaduje od verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa preukázanie dohody narúšajúcej alebo obmedzujúcej súťaž, ale postačuje "dôkazné podozrenie" o existencii takejto dohody, ktoré musí byť založené na "dôveryhodných informáciách".

Právna úprava upresňuje aj oblasť vzájomne majetkovo, zmluvne alebo personálne prepojených hospodárskych subjektov vo verejnom obstarávaní. Iba skutočnosť, že uchádzači sú prepojení, neodôvodňuje vylúčenie. "Takýmto dôvodom vylúčenia však môže byť dohoda medzi týmito uchádzačmi, ktorá narúša alebo obmedzuje hospodársku súťaž," konštatuje sa v dôvodovej správe.

Takéto prepojenia podľa ÚVO môžu byť dôvodom, aby ich obstarávateľ preskúmal. Môžu byť totiž spolu s ďalšími indíciami súčasťou "dôvodného podozrenia" o uzavretí dohody narúšajúcej alebo obmedzujúcej hospodársku súťaž s následkom vylúčenia uchádzača z verejného obstarávania.

Ak sa preukáže porušenie zákazu dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž, návrh umožňuje verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi odstúpiť od zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy. Predpokladom možnosti využitia tohto dôvodu odstúpenia od zmluvy by tiež malo byť, že takáto dohoda spočívala v nedovolenej koordinácii dodávateľa, člena skupiny dodávateľov alebo koncesionára s inými podnikateľmi, a to v akomkoľvek verejnom obstarávaní.

Novela tiež upravuje, že žiadosť o vysvetlenie vo verejnom obstarávaní musí byť v súlade s princípom proporcionality, hospodárnosti a efektívnosti, a súčasne opodstatnená objektívnymi dôvodmi. Určiť by sa tiež malo, že dôvody na vylúčenie sa uplatnia kedykoľvek počas procesu verejného obstarávania, teda napríklad aj vo fáze pred podpisom zmluvy.

Prevenčným nástrojom proti zneužívaniu práva na podávanie námietok má byť upravenie nového dôvodu na zastavenie konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok, ak budú podané "zjavne neodôvodnené námietky". "Konanie o námietkach je niektorými podnikateľmi systematicky zneužívané na blokovanie uzavretia zmluvy, respektíve zmlúv vo verejnom obstarávaní," uvádza úrad.

Návrh zákona zároveň ustanovuje pojem "environmentálne hľadiská", a to v rámci osobitných podmienok plnenia zmluvy aj pri kritériách na vyhodnotenie ponúk. "Vynakladaním finančných prostriedkov na obstaranie komodít so zohľadnením environmentálneho dopadu nakupovaných tovarov, služieb a stavebných prác štát prispieva k napĺňaniu svojich cieľov v oblasti zmierňovania a predchádzania zmeny klímy, ochrany životného prostredia i zdravia obyvateľstva," približuje ÚVO v dôvodovej správe s tým, že účelom je aj popularizácia verejného obstarávania.

Obmedzenie prístupu záujemcov a uchádzačov z tretích krajín do verejného obstarávania v podmienkach SR by sa zároveň malo precíznejšie regulovať. Umožniť by sa súčasne malo aktívne aplikovanie reciprocity. Jej význam sa má posunúť v tom, že nie iba SR otvára trh pre tretie krajiny, ale, naopak, že sa Slovensko aktívne zaujíma, či hospodárske subjekty zo SR majú účinný prístup k verejnému obstarávaniu v tretích krajinách.

Znížiť sa má aj administratívna záťaž. Upraví sa povinnosť zverejňovať súhrnné správy o zmluvách, ktorých uzavretie nepodlieha pôsobnosti zákona so zmluvnými cenami vyššími ako 5000 eur. Upraví sa aj periodicita tejto zverejňovacej povinnosti.

Poslanci schválili aj pozmeňujúce návrhy poslancov Ľubomíra Vážneho (Smer-SD), a tiež Petra Marčeka (nezaradený). Úpravy sa týkajú napríklad citlivých informácií, lehôt či výšky kaucií.