Bratislava 4. novembra (TASR) - Projekt protipovodňovej ochrany Bratislavy spolufinancovaný z Kohézneho fondu EÚ sa v praxi osvedčil, najmä počas ostatnej veľkej povodne pred tromi rokmi. Uviedol to dnes Peter Čadek zo Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p. (SVP), pod hradom Devín, pri prezentácii projektu zahraničným novinárom, ktorí navštívili Bratislavu v rámci 5. výročného fóra Stratégie EÚ pre dunajský región.

"Stavba funguje bez zásadných problémov, bola overená v reálnej prevádzke povodňou v roku 2013, čiže žiadny zásadný problém neevidujeme. Je projektovaná na 1000-ročnú vodu, ktorá zodpovedá prietoku 13.500 metrov kubických (m3) za sekundu," priblížil Čadek. Bežný prietok v Dunaji sa podľa neho pohybuje na úrovni 2000 až 2800 m3 za sekundu. Protipovodňová stavba bola dokončená v decembri 2010.



Informoval, že projekt protipovodňovej ochrany, pozostávajúci z deviatich úsekov, od Devína cez centrum mesta po Gabčíkovo, stál asi 32 miliónov eur. "SVP bol prijímateľom (európskej) pomoci, realizoval verejné obstarávanie. Mali sme zhotoviteľov stavby a externú organizáciu, ktorá vykonávala stavebný dozor," spresnil.




Pripomenul, že v roku 2002 bola v Bratislave najväčšia povodeň, čo sa týka prietoku a dosiahnutej výšky vodnej hladiny. "Na základe tejto povodne sa Slovenská republika rozhodla riešiť protipovodňovú ochranu Bratislavy. Povodeň v roku 2013, ktorá prišla už po dokončení protipovodňovej stavby, mala iné parametre ako povodeň z roku 2002," dodal Čadek.

Foto: TASR - Jakub Kotian

Projekt hlavného mesta Slovenska Bratislavy "Ochrana pred povodňami" vznikol z potreby chrániť mesto a okolie pred povodňami, ktoré sa v tejto oblasti môžu podľa štatistických výpočtov opakovať každých päť rokov. V roku 1965, rovnako ako v rokoch 2002 a 2013, hladina vody v Dunaji dosiahla viac ako 10 metrov a zaplavila státisíce hektárov pôdy nielen v okolí Bratislavy. Súčasťou projektu je aj protipovodňový ochranný múr, ktorý vedie od hradu Devín až po Gabčíkovo.

Práce na projekte sa začali v roku 2006 s cieľom jednak zabezpečiť adekvátnu ochranu pred povodňami pre obyvateľov oblastí potenciálne zasiahnutých povodňami, zabezpečiť prevenciu hospodárskych škôd na území mesta Bratislavy a jeho priľahlých častí a jednak vyhnúť sa škodám na životnom prostredí, akými sú znečistenie pitnej vody a poľnohospodárskej pôdy. Projekt reprezentuje stratégiu slovenského manažmentu povodňových rizík.

Stavba je rozdelená do deviatich častí. Ide o úseky: Prístavný most - Most Apollo, Starý most - Nový most, Zaústenie Vydrice a Čierneho potoka - ľavý breh, Devín - Slovanské nábrežie, Devín - úsek Moravy a Devínska Nová Ves. Siedma časť sa týka pravého brehu Dunaja a ochrannej hrádze v Petržalke, ôsmou je odpadový kanál Gabčíkovo.