Bratislava 3. marca (TASR) - Novovznikajúcu vládu na Slovensku čaká ťažká úloha nájsť kompromis v otázke smerovania verejných financií. Presvedčení sú o tom analytici. Podľa nich medzi jednotlivými stranami, ktoré uspeli vo voľbách, sú rozdielne názory na fiškálnu politiku. Okrem toho sa budú musieť vyrovnať s deficitom, ktorý v súčasnosti podľa odhadov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) môže v tomto roku dosiahnuť 2,4 % hrubého domáceho produktu, ak neprijmú dodatočné opatrenia.

Víťazné OĽaNO je podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Kataríny Muchovej prevažne stredové až stredo-pravicové, proeurópske hnutie. Do úvahy prichádza koalícia s hnutím Sme rodina, SaS a stranou Za ľudí. "Nasledujúce dni a týždne ukážu podobu novej vlády, ako aj obsadenie jednotlivých ministerských postov. Keďže medzi možnými koaličnými partnermi sú rozdiely, viditeľné napríklad v pohľade na hospodársku a fiškálnu politiku, budú musieť dosiahnuť konsenzus aj formou určitých kompromisov," predpokladá Muchová. Podľa nej sa jednotliví lídri strán zhodujú v niekoľkých prioritách, a to najmä v zameraní na boj proti korupcii, reformách súdnictva, zdravotníctva či vzdelávania. "Ekonomický program strany OĽaNO je viac centristický, ako napríklad program Sme rodina, ktorý by znamenal viditeľnejšie fiškálne uvoľnenie. Strany SaS a Za ľudí však budú prípadnú novú koalíciu smerovať viac do stredu, a tak pravdepodobne obmedzovať fiškálny vplyv politík," očakáva Muchová.

Nová vláda sa pritom bude musieť zaoberať otázkou rastúceho deficitu. "Víťazné strany dostali do vienka rozpočet v tak zlom stave, že prvé roky ich bude trápiť viac ako dvojmiliardový deficit a zákaz zvyšovania výdavkov. Dohodnúť sa budú musieť na úsporných opatreniach, na zvyšovanie výdavkov podľa priorít veľa priestoru nebude," uviedol analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Radovan Ďurana.

Podľa makroekonóma VÚB banky Michala Lehutu bude nachádzanie kompromisu v otázke verejných financií veľmi ťažké. Tiež upozorňuje na riziko rastúceho schodku v tomto aj v budúcom roku. "Krajina má pritom podľa národných i európskych pravidiel dosahovať takmer vyrovnané hospodárenie. V takomto prípade by mala vláda takzvaný štrukturálny deficit znižovať tempom aspoň o 0,5 percentuálneho bodu, teda o pol miliardy eur ročne, aby sa k cieľu nakoniec dopracovala. To si bude, samozrejme, vyžadovať úsporné opatrenia, teda znižovanie výdavkov alebo zvyšovanie príjmov, najneskôr v rozpočte pre rok 2021," doplnil Lehuta.

Špeciálnym problémom v tomto kontexte podľa neho môže byť snaha strany Sme rodina vyňať mnohé inštitúcie a investície z okruhu verejných financií. "To, aby boli všetky verejné výdavky a dlh poctivo zaznamenané ako výdavky a dlh verejnej správy, sleduje nezávislý Eurostat a v prípade zámerného obchádzania pravidiel rozpočtovej transparentnosti ich dokonca môže aj zmeniť. Tieto nádeje na 'výdavky bez dôsledkov' preto treba schladiť," myslí si Lehuta.

Víťazné strany hovoria aj o zlepšovaní výberu daní či efektívnejšom vynakladaní výdavkov na základe projektu Hodnota za peniaze, aby získali dodatočné zdroje. "Tieto opatrenia sú určite potrebné, no svoje ovocie vedia prinášať len postupne," upozorňuje Lehuta.

Vo svojich programoch sa niektoré strany venovali aj zlepšeniu podmienok podnikateľského prostredia. Podľa Ďuranu bude pre novú vládu dôležité v tomto smere dodržať sľuby, a to nezvyšovať daňové zaťaženie a legislatívu meniť len raz za rok. "Odstraňovanie regulácií by mala byť povinná jazda," dodal Ďurana.