Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Komisia sa v súčasnosti nachádza v stave odovzdávania moci, keď súčasní eurokomisári ukončujú svoju pracovnú agendu a novovymenovaní komisári čakajú na svoje schválenie Európskym parlamentom (EP).
Autor TASR
Brusel 7. novembra (TASR) - Veľvyslanci členských krajín EÚ sa v stredu stretli pre plány, ako by mala Európska únia reagovať na budúcu americkú administratívu, najmä ak Donald Trump po prevzatí moci splní svoje predvolebné hrozby a zvýši clá na všetok tovar prichádzajúci do USA až o 20 percent. Na štvrtkovú správu týždenníka Politico upozornil spravodajca TASR.
"V prípade zavedenia ciel nesmie byť naša reakcia určovaná kontextom, ale našou dlhodobou stratégiou. Neznamená to, že musíme udrieť tvrdo alebo jemne, pretože to bude závisieť od toho, čo Trump urobí, či to bude symbolický útok alebo pôjde po celom sektore," citoval Politico jedného z nemenovaných diplomatov, ktorý takto zhrnul postoj Európanov voči možným obchodným hrozbám spoza oceánu.
Uvedený diplomat zároveň spresnil, že Únia bude musieť svoju počiatočnú reakciu "dôkladne premyslieť", pretože tá udá tón pre zvyšok vzťahov medzi EÚ a Trumpovou administratívou.
Týždenník Politico v októbri zverejnil informáciu, že členské krajiny EÚ a Európska komisia (EK) sa pripravujú na možnosť "veľkej obchodnej vojny", ak by americké prezidentské voľby vyhral Donald Trump. Ten sa počas predvolebnej kampane netajil plánmi zaviesť plošné clá vo výške 10 alebo 20 percent na dovozy z cudziny. Osobitne sa zameriaval na nemecký automobilový priemysel, naznačil, že zníži nielen obchodný deficit USA uvalením masívnych ciel na európske produkty, ale aj to, že "zničí európsky priemysel" a prinúti podniky presťahovať výrobu do Ameriky.
Podľa informácií o stredajšom zasadnutí veľvyslancov na túto tému diplomati pre Politico potvrdili, že najnáročnejšou úlohou bude zachovať jednotu - medzi Európskou komisiou a krajinami EÚ - v tom, ako reagovať na budúce výzvy z Washingtonu, či už v oblasti bezpečnosti alebo obchodu.
Týždenník v októbri informoval, že Brusel má už údajne pripravený zoznam protiopatrení, ktoré Únii pomôžu vyhrať prípadnú obchodnú vojnu s USA a že na generálnom sekretariáte EK bola zriadená "jednotka rýchlej reakcie".
Komisia sa v súčasnosti nachádza v stave odovzdávania moci, keď súčasní eurokomisári ukončujú svoju pracovnú agendu a novovymenovaní komisári čakajú na svoje schválenie Európskym parlamentom (EP). Exekutíva EÚ by mala začať fungovať od 1. decembra, Trump zloží prísahu až v januári 2025.
Stredajšie stretnutie veľvyslancov však naznačilo, že EÚ chce byť pripravená a je to aj odkaz pre Trumpa, že sa nebude nečinne prizerať jeho krokom. Otázna je však jednota členských krajín, upozornil Politico s odkazom na lídrov ako Viktor Orbán, ktorý vždy otvorene podporoval Trumpa.
Bývalý generálny tajomník EP a popredný člen Európskej ľudovej strany (EPP) Klaus Welle však pre Politoco uviedol, že nie Orbán, ale talianska premiérka Giorgia Meloniová sa môže stať vplyvným mocenským hráčom vo vzťahoch EÚ - USA. Má dosť blízko k predsedníčke eurokomisie Ursule von der Leyenovej, nezdieľa Orbánov ústretový postoj k Rusku a zároveň je ideologicky zladená s tímom okolo Donalda Trumpa a úzko spätá s jeho spojencom Elonom Muskom.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
"V prípade zavedenia ciel nesmie byť naša reakcia určovaná kontextom, ale našou dlhodobou stratégiou. Neznamená to, že musíme udrieť tvrdo alebo jemne, pretože to bude závisieť od toho, čo Trump urobí, či to bude symbolický útok alebo pôjde po celom sektore," citoval Politico jedného z nemenovaných diplomatov, ktorý takto zhrnul postoj Európanov voči možným obchodným hrozbám spoza oceánu.
Uvedený diplomat zároveň spresnil, že Únia bude musieť svoju počiatočnú reakciu "dôkladne premyslieť", pretože tá udá tón pre zvyšok vzťahov medzi EÚ a Trumpovou administratívou.
Týždenník Politico v októbri zverejnil informáciu, že členské krajiny EÚ a Európska komisia (EK) sa pripravujú na možnosť "veľkej obchodnej vojny", ak by americké prezidentské voľby vyhral Donald Trump. Ten sa počas predvolebnej kampane netajil plánmi zaviesť plošné clá vo výške 10 alebo 20 percent na dovozy z cudziny. Osobitne sa zameriaval na nemecký automobilový priemysel, naznačil, že zníži nielen obchodný deficit USA uvalením masívnych ciel na európske produkty, ale aj to, že "zničí európsky priemysel" a prinúti podniky presťahovať výrobu do Ameriky.
Podľa informácií o stredajšom zasadnutí veľvyslancov na túto tému diplomati pre Politico potvrdili, že najnáročnejšou úlohou bude zachovať jednotu - medzi Európskou komisiou a krajinami EÚ - v tom, ako reagovať na budúce výzvy z Washingtonu, či už v oblasti bezpečnosti alebo obchodu.
Týždenník v októbri informoval, že Brusel má už údajne pripravený zoznam protiopatrení, ktoré Únii pomôžu vyhrať prípadnú obchodnú vojnu s USA a že na generálnom sekretariáte EK bola zriadená "jednotka rýchlej reakcie".
Komisia sa v súčasnosti nachádza v stave odovzdávania moci, keď súčasní eurokomisári ukončujú svoju pracovnú agendu a novovymenovaní komisári čakajú na svoje schválenie Európskym parlamentom (EP). Exekutíva EÚ by mala začať fungovať od 1. decembra, Trump zloží prísahu až v januári 2025.
Stredajšie stretnutie veľvyslancov však naznačilo, že EÚ chce byť pripravená a je to aj odkaz pre Trumpa, že sa nebude nečinne prizerať jeho krokom. Otázna je však jednota členských krajín, upozornil Politico s odkazom na lídrov ako Viktor Orbán, ktorý vždy otvorene podporoval Trumpa.
Bývalý generálny tajomník EP a popredný člen Európskej ľudovej strany (EPP) Klaus Welle však pre Politoco uviedol, že nie Orbán, ale talianska premiérka Giorgia Meloniová sa môže stať vplyvným mocenským hráčom vo vzťahoch EÚ - USA. Má dosť blízko k predsedníčke eurokomisie Ursule von der Leyenovej, nezdieľa Orbánov ústretový postoj k Rusku a zároveň je ideologicky zladená s tímom okolo Donalda Trumpa a úzko spätá s jeho spojencom Elonom Muskom.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
