Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Keď v roku 2004 vstupovali krajiny V4 do EÚ, ich ekonomiky boli podľa analytikov relatívne slabé, mali však obrovský rastový potenciál.
Autor TASR
Bratislava 26. apríla (TASR) – Vstup do Európskej únie (EÚ) priniesol štátom Vyšehradskej štvorky (V4) viaceré výhody. Vzrástla ich ekonomická sila, zvýšili sa ich exporty, zlepšila sa kvalita životnej úrovne obyvateľov a najmä Slovensku a Poľsku sa podarilo viac než zdvojnásobiť rast hrubého domáceho produktu (HDP). Vo svojej najnovšej analýze na to upozorňujú analytici bankovej skupiny Erste Group.
Keď v roku 2004 vstupovali krajiny V4 do EÚ, ich ekonomiky boli podľa analytikov relatívne slabé, mali však obrovský rastový potenciál. Výkonnosť národných hospodárstiev štátov predstavovala len 3,7 % celkovej výkonnosti celej dvadsaťosmičky. Po desiatich rokoch sa však situácia zmenila. "Členstvo v EÚ výrazne napomohlo k zvýšeniu hospodárskej sily a významu krajín V4. Ich celkový podiel na HDP únie vzrástol v priebehu poslednej dekády o polovicu na 5,4 % v roku 2013," konštatoval hlavný analytik pre región strednej a východnej Európy (SVE) skupiny Erste Group Juraj Kotian.
Podľa jeho slov štáty V4 významne posilnili svoju pozíciu v zahraničnom obchode, keďže tento región sa stal štvrtým najväčším vývozcom v únii. "Taktiež sa týmto krajinám podarilo zvýšiť HDP na obyvateľa meraný v parite kúpnej sily, keď vzrástol zo 49 % priemeru európskej pätnástky v roku 2003 na 65 % v roku 2013,“ doplnil Kotian. Členstvo v EÚ sa však nepodpísalo len pod lepšie makrodáta štátov, ale aj pod zlepšenie kvality života obyvateľov.
Vstup do únie poskytol podľa odborníkov podnikom z krajín V4 nové šance na podnikanie, sprístupnil sa im trh s viac než 500 miliónmi klientov, čo sa podpísalo pod veľmi dynamický rozvoj exportu vo všetkých krajinách V4. "Export sa dokonca vyvinul v jednu z najdôležitejších predností regiónu V4. Rast exportu v krajinách Vyšehradskej štvorky hravo prekonal staré členské štáty EÚ,“ konštatoval Kotian.
Pre krajiny V4 majú rozhodujúci význam aj dotácie z únie, ktoré im umožňujú realizovať projekty na zlepšenie infraštruktúry, na podporu malých a stredných podnikov. "V rámci pridelených finančných prostriedkov prostredníctvom kohéznej politiky na obdobie rokov 2014-2020 má Vyšehradská štvorka k dispozícii ďalších 135,4 miliardy eur," vypočítal Kotian.
V ďalšej dekáde bude podľa analytikov dôležité pre región to, či prijmú euro po Slovensku aj ďalšie krajiny. Z demografického hľadiska zase bude trápiť región SVE klesajúca pôrodnosť a zvyšujúca sa stredná dĺžka života, čo povedie k poklesu nových pracovných síl na trhu práce. Analytici Erste Group preto očakávajú, že v regióne V4 vzrastie význam imigrácie. "Vzhľadom na neustále sa znižujúci počet obyvateľov bude schopnosť Vyšehradskej štvorky získať a integrovať migrantov rozhodujúca. Týka sa to hlavne počtu obyvateľov v produktívnom veku. Nedostatok pracovných síl by mohol podstatne ovplyvniť potenciálny rast hrubého domáceho produktu v celom regióne V4," tvrdí analytik Erste Group Rainer Münz.
Štáty však v najbližších rokoch čakajú aj iné úlohy. Napríklad Česká republika bude musieť znížiť korupciu a zlepšiť efektivitu inštitúcií, Maďarsko znížiť nezamestnanosť a zvýšiť hospodársky rast, Poľsko zvýšiť investície do vedy a výskumu, Slovensko bude musieť zlepšiť flexibilitu pracovného trhu.
Keď v roku 2004 vstupovali krajiny V4 do EÚ, ich ekonomiky boli podľa analytikov relatívne slabé, mali však obrovský rastový potenciál. Výkonnosť národných hospodárstiev štátov predstavovala len 3,7 % celkovej výkonnosti celej dvadsaťosmičky. Po desiatich rokoch sa však situácia zmenila. "Členstvo v EÚ výrazne napomohlo k zvýšeniu hospodárskej sily a významu krajín V4. Ich celkový podiel na HDP únie vzrástol v priebehu poslednej dekády o polovicu na 5,4 % v roku 2013," konštatoval hlavný analytik pre región strednej a východnej Európy (SVE) skupiny Erste Group Juraj Kotian.
Podľa jeho slov štáty V4 významne posilnili svoju pozíciu v zahraničnom obchode, keďže tento región sa stal štvrtým najväčším vývozcom v únii. "Taktiež sa týmto krajinám podarilo zvýšiť HDP na obyvateľa meraný v parite kúpnej sily, keď vzrástol zo 49 % priemeru európskej pätnástky v roku 2003 na 65 % v roku 2013,“ doplnil Kotian. Členstvo v EÚ sa však nepodpísalo len pod lepšie makrodáta štátov, ale aj pod zlepšenie kvality života obyvateľov.
Vstup do únie poskytol podľa odborníkov podnikom z krajín V4 nové šance na podnikanie, sprístupnil sa im trh s viac než 500 miliónmi klientov, čo sa podpísalo pod veľmi dynamický rozvoj exportu vo všetkých krajinách V4. "Export sa dokonca vyvinul v jednu z najdôležitejších predností regiónu V4. Rast exportu v krajinách Vyšehradskej štvorky hravo prekonal staré členské štáty EÚ,“ konštatoval Kotian.
Pre krajiny V4 majú rozhodujúci význam aj dotácie z únie, ktoré im umožňujú realizovať projekty na zlepšenie infraštruktúry, na podporu malých a stredných podnikov. "V rámci pridelených finančných prostriedkov prostredníctvom kohéznej politiky na obdobie rokov 2014-2020 má Vyšehradská štvorka k dispozícii ďalších 135,4 miliardy eur," vypočítal Kotian.
V ďalšej dekáde bude podľa analytikov dôležité pre región to, či prijmú euro po Slovensku aj ďalšie krajiny. Z demografického hľadiska zase bude trápiť región SVE klesajúca pôrodnosť a zvyšujúca sa stredná dĺžka života, čo povedie k poklesu nových pracovných síl na trhu práce. Analytici Erste Group preto očakávajú, že v regióne V4 vzrastie význam imigrácie. "Vzhľadom na neustále sa znižujúci počet obyvateľov bude schopnosť Vyšehradskej štvorky získať a integrovať migrantov rozhodujúca. Týka sa to hlavne počtu obyvateľov v produktívnom veku. Nedostatok pracovných síl by mohol podstatne ovplyvniť potenciálny rast hrubého domáceho produktu v celom regióne V4," tvrdí analytik Erste Group Rainer Münz.
Štáty však v najbližších rokoch čakajú aj iné úlohy. Napríklad Česká republika bude musieť znížiť korupciu a zlepšiť efektivitu inštitúcií, Maďarsko znížiť nezamestnanosť a zvýšiť hospodársky rast, Poľsko zvýšiť investície do vedy a výskumu, Slovensko bude musieť zlepšiť flexibilitu pracovného trhu.
