Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Návštevnosť národných parkov sa odhaduje na približne 5,5 až osem miliónov ľudí ročne.
Autor TASR
Bratislava 23. augusta (TASR) - Vstupné do národných parkov by sa mohlo zaviesť na najvyťaženejších turistických chodníkoch, lokalitách alebo na najväčších atrakciách. Dal by sa tak regulovať počet návštevníkov a časť ľudí by sa presunula na iné, menej zaplnené trasy, ktoré by boli bez poplatkov. Celkové ročné príjmy zo vstupného by mohli byť 6,6 až 11,1 milióna eur. Vyplýva to z analýzy Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) Národné parky 21. storočia.
Návštevnosť národných parkov sa odhaduje na približne 5,5 až osem miliónov ľudí ročne. Z toho návštevníci Vysokých Tatier tvoria polovicu. Vysokou návštevnosťou trpia aj niektoré úseky v Národnom parku Nízke Tatry, Slovenský raj, Slovenský kras a Malá Fatra, prípadne Pieniny. Najnižšiu návštevnosť vykazujú národné parky Poloniny a Muránska planina s približne 20.000 turistami ročne.
"Spoplatnením vhodných lokalít predpokladáme, že sa časť návštevníkov presunie do iných lokalít v danom parku, prípadne sa časť návštevníkov presunie na územie iných národných parkov," uviedli analytici. Vstupné by podľa nich nemalo byť zavádzané v parkoch s nízkou návštevnosťou. Tam by mohli náklady na systém prevýšiť príjmy z predaja vstupného.
IEP tvrdí, že platiť vstupné je ochotných 88 percent respondentov. Navrhuje preto, aby denné vstupné bolo tri až päť eur, zľavnené vstupné 1,5 až 2,5 eura. "Odhad počíta s predajom lístkov cez web, SMS, v informačných centrách národných parkoch alebo cez aplikáciu a následne náhodnou kontrolou v teréne strážou prírody," povedali analytici. Zároveň hovoria, že obyvatelia v okolí parkov by mali mať vstupné odpustené alebo znížené. Zľavy by mali mať dôchodcovia a deti, viacdenné vstupné by bolo za zvýhodnenú cenu. Poplatok by sa podľa IEP vyberal počas hlavnej sezóny, a to od mája do októbra.
Inštitút poukazuje aj na možnosť zavedenia dobrovoľného elektronického plošného vstupného. Bolo by ho možné zakúpiť pri vstupe do chráneného územia a pre návštevníkov by mohlo slúžiť ako zdroj rôznych informácií, napríklad o turistických trasách a počasí alebo službách. "Z dôvodu predpokladaných nízkych nákladov na vývoj služby a jej prevádzku sa očakáva, že aj dobrovoľné vstupné by mohlo byť pre národné parky ziskové," skonštatoval. Pre optimálne stanovenie spoplatnených úsekov a výšky vstupného je podľa analytikov potrebné mať údaje napríklad z turistického semaforu alebo sčítačov.
Vyzbierané vstupné by malo ísť na ochranu prírody, rozvoj mäkkého turizmu a do skvalitňovania služieb správy národných parkov. Použiť by sa mohlo aj na úpravu turistických chodníkov, budovanie nových a rekonštrukciu terajších trás, značenia chodníkov, zbieranie odpadkov, umiestnenie mobilných toaliet, vzdelávanie návštevníkov a na celkové zvýšenie bezpečnosti.
"Z dlhodobého hľadiska sa tiež môžu znížiť nároky na štátny rozpočet či závislosť od európskych finančných zdrojov. Časť z vyzbieranej sumy by mohla smerovať aj obciam a iným majiteľom pozemkov, cez ktoré prechádza spoplatnený úsek," podotkli analytici.
Návštevnosť národných parkov sa odhaduje na približne 5,5 až osem miliónov ľudí ročne. Z toho návštevníci Vysokých Tatier tvoria polovicu. Vysokou návštevnosťou trpia aj niektoré úseky v Národnom parku Nízke Tatry, Slovenský raj, Slovenský kras a Malá Fatra, prípadne Pieniny. Najnižšiu návštevnosť vykazujú národné parky Poloniny a Muránska planina s približne 20.000 turistami ročne.
"Spoplatnením vhodných lokalít predpokladáme, že sa časť návštevníkov presunie do iných lokalít v danom parku, prípadne sa časť návštevníkov presunie na územie iných národných parkov," uviedli analytici. Vstupné by podľa nich nemalo byť zavádzané v parkoch s nízkou návštevnosťou. Tam by mohli náklady na systém prevýšiť príjmy z predaja vstupného.
IEP tvrdí, že platiť vstupné je ochotných 88 percent respondentov. Navrhuje preto, aby denné vstupné bolo tri až päť eur, zľavnené vstupné 1,5 až 2,5 eura. "Odhad počíta s predajom lístkov cez web, SMS, v informačných centrách národných parkoch alebo cez aplikáciu a následne náhodnou kontrolou v teréne strážou prírody," povedali analytici. Zároveň hovoria, že obyvatelia v okolí parkov by mali mať vstupné odpustené alebo znížené. Zľavy by mali mať dôchodcovia a deti, viacdenné vstupné by bolo za zvýhodnenú cenu. Poplatok by sa podľa IEP vyberal počas hlavnej sezóny, a to od mája do októbra.
Inštitút poukazuje aj na možnosť zavedenia dobrovoľného elektronického plošného vstupného. Bolo by ho možné zakúpiť pri vstupe do chráneného územia a pre návštevníkov by mohlo slúžiť ako zdroj rôznych informácií, napríklad o turistických trasách a počasí alebo službách. "Z dôvodu predpokladaných nízkych nákladov na vývoj služby a jej prevádzku sa očakáva, že aj dobrovoľné vstupné by mohlo byť pre národné parky ziskové," skonštatoval. Pre optimálne stanovenie spoplatnených úsekov a výšky vstupného je podľa analytikov potrebné mať údaje napríklad z turistického semaforu alebo sčítačov.
Vyzbierané vstupné by malo ísť na ochranu prírody, rozvoj mäkkého turizmu a do skvalitňovania služieb správy národných parkov. Použiť by sa mohlo aj na úpravu turistických chodníkov, budovanie nových a rekonštrukciu terajších trás, značenia chodníkov, zbieranie odpadkov, umiestnenie mobilných toaliet, vzdelávanie návštevníkov a na celkové zvýšenie bezpečnosti.
"Z dlhodobého hľadiska sa tiež môžu znížiť nároky na štátny rozpočet či závislosť od európskych finančných zdrojov. Časť z vyzbieranej sumy by mohla smerovať aj obciam a iným majiteľom pozemkov, cez ktoré prechádza spoplatnený úsek," podotkli analytici.
