Bratislava 9. júna (TABLET.TV) - Odstúpením od Parížskej klimatickej dohody sa USA pridalo ku krajinám ako je Nikaragua a Sýria. „Žiadna kaša sa však neje taká horúca, ako sa navarí. Takmer 70 primátorov najväčších amerických miest totiž deklarovalo, že bude pokračovať v znižovaní emisií skleníkových plynov, rovnako tak aj 20 štátov americkej federácie. Okrem zníženia objemu emisií o štvrtinu do roku 2025 sa USA zaviazali zaplatiť príspevok do fondu, ktorý by mal pomôcť menej vyspelým krajinám pri znižovaní vypúšťania skleníkových plynov. Záväzok bol 0,5 mld USD a USA ho už uhradili počas administratívy Baracka Obamu,“ konštatoval šéfekonóm Sberbank Europe Vladimír Vaňo s tým, že rozhodnutie USA napriek odporu najmä Francúzska a Nemecka počas posledného summitu G7 koncom mája na Sicílií ukázalo, že tradičné transatlantické vzťahy sú naštrbené.

Parížska klimatická dohoda bola prijatá 12. decembra 2015 konsenzom 195 strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy. Cieľom dohody je obmedziť rast globálnej teploty do konca storočia o maximálne dva stupne Celzia a podľa možnosti významne pod túto hodnotu, len o 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím. V druhej polovici 21. storočia by sa mala dosiahnuť uhlíková neutralita, teda by sa malo vypustiť len toľko emisií skleníkových plynov, koľko ekosystémy dokážu zachytiť.

Pozrite si reláciu EKONOMIKA s moderátorom Richardom Kvasňovským.