Bratislava 2. januára (TASR) - TASR prináša výberovú chronológiu udalostí zo svetovej ekonomiky v roku 2022.

JANUÁR

Frankfurt nad Mohanom 7. januára - Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier vymenoval za nového šéfa nemeckej centrálnej banky 55-ročného Joachima Nagela. Na čele Bundesbank vystriedal Jensa Weidmanna, ktorý z osobných dôvodov predchádzajúci rok v októbri predčasne odstúpil z postu, ktorý zastával takmer desať rokov.

Foto: TASR/AP

Frankfurt nad Mohanom 19. januára - Výnosy referenčných 10-ročných dlhopisov nemeckej vlády sa po takmer troch rokoch opäť dostali do pozitívneho pásma, prvýkrát od mája 2019.

FEBRUÁR

Praha 3. februára - Česká národná banka (ČNB) pokračovala v cykle sprísňovania menovej politiky. Úrokové sadzby v Česku sa dostali najvyššie v EÚ. Menová rada banky zvýšila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu o 75 bázických bodov na 4,5 % z predchádzajúcich 3,75 %.





Washington 10. februára - Inflácia v USA sa na začiatku roka zrýchlila prudšie, než sa očakávalo, a dostala sa najvyššie od februára 1982. Index spotrebiteľských cien v januári medziročne stúpol o 7,5 % po 7 % v decembri, uviedlo americké ministerstvo práce.

Foto: TASR/AP

Berlín 22. februára - Nemecký kancelár Olaf Scholz oznámil, že pozastavuje projekt plynovodu Nord Stream 2. Išlo o reakciu na to, že Rusko uznalo dva separatistické regióny na Ukrajine a vyslalo tam vojakov.

Foto: TASR/AP

Luxemburg 23. februára - Inflácia v eurozóne sa na začiatku roka zrýchlila a dostala sa na nový rekord. Index spotrebiteľských cien v januári medziročne stúpol o 5,1 % po zvýšení o 5 % v predchádzajúcom mesiaci, potvrdil Eurostat. Inflácia v regióne sa tak dostala na najvyššiu úroveň od zavedenia eura v roku 1999.





Brusel 24. februára - Európski lídri spoločne odsúdili Rusko za jeho útok na Ukrajinu a vyzvali Moskvu, aby bezpodmienečne stiahla všetky svoje sily z celého územia svojho západného suseda. Prezidenti a predsedovia vlád EÚ sa zhodli, že na Rusko uvalia sankcie, ktoré budú mať "masívne následky" pre jeho sektory energetiky, financií aj dopravy.





Londýn/Moskva/Kyjev 26. februára - Ruská invázia na Ukrajinu sa rýchlo odrazila na vývoji ratingov obidvoch štátov. Agentúra Standard & Poor's (S&P) reagovala znížením ratingu Ruska aj Ukrajiny, Fitch zredukovala rating Ukrajiny a Moody's oznámila, že rating krajín by mohla znížiť v krátkom období.





Brusel 26. februára - Európska únia spolu so Spojenými štátmi a ďalšími západnými partnermi oznámila nové sankcie voči Rusku za jeho inváziu na Ukrajinu. Medzi nimi aj vylúčenie viacerých ruských bánk zo systému medzibankových platieb SWIFT.




Moskva 28. februára - Ruská centrálna banka zvýšila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu na 20 % z 9,5 %. Dôvodom prijatia núdzových opatrení bola zmena externých podmienok pre ruskú ekonomiku.

Foto: TASR/AP

Washington 28. februára - Spojené štáty americké pre ruskú inváziu na Ukrajinu prijali nové sankcie namierené proti ruskej centrálnej banke. Zablokovali všetky transakcie Američanov, ktorých súčasťou je ruská centrálna banka, ruský štátny investičný fond a ruské ministerstvo financií.

MAREC

Paríž 1. marca - Spojené štáty a ďalšie veľké ekonomiky sa dohodli na koordinovanom uvoľnení ropy zo svojich rezerv. Dôvodom bolo, že cena komodity prekročila po ruskom útoku na Ukrajinu 100 USD za barel (1 barel = 159 litrov). Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA), ktorá reprezentuje kľúčové priemyselné spotrebiteľské krajiny, sa dohodla na uvoľnení 60 miliónov barelov ropy z rezerv po celom svete.

Foto: TASR/AP

Brusel 2. marca - Členské krajiny EÚ súhlasili s vylúčením kľúčových ruských bánk zo systému SWIFT, ktorý je dominantným svetovým systémom finančných správ. Únia neodpojila od systému banky Sberbank a Gazprombank, ktoré boli hlavnými sprostredkovateľmi platieb za ruskú energiu v EÚ.





Moskva 3. marca - Ratingové agentúry Fitch a Moody's znížili rating štátneho dlhu Ruska do neinvestičného pásma pre hrozbu, že Moskva nebude schopná splácať svoj dlh.





Luxemburg 3. marca - Miera nezamestnanosti v eurozóne zaznamenala na začiatku roka nečakaný pokles pod 7 % a dostala sa tak na nové historické minimum. Predbežné údaje zverejnil európsky štatistický úrad Eurostat. Miera nezamestnanosti po úprave o sezónne vplyvy dosiahla v januári 6,8 % oproti 7-percentnej úrovni v decembri.

Foto: TASR - Henrich Mišovič

Washington 8. marca - Americký prezident Joe Biden oznámil zákaz dovozu ruskej ropy, plynu a ďalších energií do USA. Išlo o ďalší zo sankčných krokov americkej vlády voči Rusku za jeho inváziu na Ukrajinu.





Brusel 16. marca - Európska únia dokončila prepojenie svojej elektrickej siete s Ukrajinou. Splnila tak svoj sľub krajine, na ktorú útočí Rusko. K sieti EÚ bolo pripojené aj Moldavsko, ktoré má tiež Ruskom podporovaný odštiepenecký región.





Washington 16. marca – Federálny rezervný systém (Fed), ktorý v USA plní úlohu centrálnej banky, zvýšil svoj kľúčový úrok prvýkrát od roku 2018. Dôvodom bola vysoká inflácia. Referenčnú úrokovú sadzbu zvýšil o 25 bázických bodov na cieľové rozpätie 0,25 % až 0,50 %.

Foto: TASR/AP

Brusel 25. marca - Európska únia a Spojené štáty predstavili dohodu o zvýšení dodávok amerického skvapalneného zemného plynu (LNG) do Európy. Lídri EÚ sa snažili urýchlene znížiť závislosť od ruských fosílnych palív a riešiť hroziacu energetickú krízu.





Moskva 31. marca - Ruský prezident Vladimir Putin podpísal dekrét, podľa ktorého museli zahraniční odberatelia od 1. apríla platiť za dodávky ruského plynu v rubľoch. V prípade, že sa platby nezrealizujú týmto spôsobom, kontrakty mali byť zastavené. Nemecko a Francúzsko odmietli túto požiadavku, rozhodnutie Moskvy bolo podľa nich neakceptovateľným porušením kontraktov.

Foto: TASR - Milan Kapusta

APRÍL

Paríž 6. apríla - Členské štáty Medzinárodnej agentúry pre energetiku sa dohodli, že s cieľom zmierniť ceny ropy uvoľnia zo svojich strategických rezerv 120 miliónov barelov suroviny. Polovicu z tohto objemu poskytli Spojené štáty a zvyšok ostatní členovia IEA. Uvoľnenie 60 miliónov barelov ropy z amerických rezerv bolo súčasťou už skôr oznámených plánov Washingtonu uvoľniť od mája počas šiestich mesiacov 1 milión barelov ropy denne.





Brusel/Štrasburg 7. apríla - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu podporili plán na urýchlené dopĺňanie strategických zásob plynu, ktorého cieľom bolo zaistiť domácnostiam a podnikom dostatok plynu pred ďalšou vykurovacou sezónou. Parlament presadzoval, aby boli do 1. novembra 2022 zásobníky povinne naplnené na minimálne 80 % a následne každý rok v rovnakom období aspoň na 90 %.





Varšava 26. apríla - Ruský plynárenský koncern Gazprom informoval, že od 27. apríla zastavuje dodávky zemného plynu do Poľska cez plynovod Jamal. Uviedla to poľská plynárenská spoločnosť PGNiG. V rovnaký deň informoval o rovnakom kroku ruského dodávateľa aj bulharský Bulgargaz .

Foto: TASR/AP

Washington 28. apríla - Ekonomická aktivita v Spojených štátoch v 1. kvartáli tohto roka klesla. Bola to prvá kontrakcia najväčšej svetovej ekonomiky od roku 2020. Medzi dôvody patrili problémy v rámci dodávateľských reťazcov, vysoká inflácia a negatívny vplyv vojny na Ukrajine. Americký HDP sa medziročne znížil o 1,4 % po náraste o 6,9 % v poslednom štvrťroku 2021, uviedlo americké ministerstvo obchodu.

MÁJ

Dauha 2. mája - Katar sa v apríli opäť stal najväčším svetovým vývozcom skvapalneného zemného plynu. Aprílový export LNG z Kataru prekročil 7,5 milióna metrických ton, čím prekonal USA.




Washington 4. mája - Americká centrálna banka zrýchlila tempo sprísňovania menovej politiky a zvýšila úrokové sadzby najrazantnejšie za vyše dve desaťročia. Menový výbor zdvihol kľúčovú sadzbu o 50 bázických bodov do pásma 0,75 % až 1 %. Išlo o prvé takéto sprísnenie od mája 2000.





Brusel 16. mája - Európska komisia objasnila, ako môžu európske firmy platiť za ruský plyn bez porušenia sankcií EÚ proti Moskve. Dôvodom bola požiadavka Moskvy, aby zahraniční odberatelia platili za dodávky v rubľoch.





Brusel 18. mája - Európska únia má v úmysle do roku 2030 zmobilizovať 300 miliárd eur, aby ukončila svoju závislosť od ruskej ropy a plynu. Vyplýva to z plánu REPowerEU, ktorý predstavila Európska komisia. Mnohomiliardové investície podľa plánov EK pôjdu do plynárenskej infraštruktúry, ropy, avšak značná časť z nich sa venuje aj čistým energiám.

Foto: Teraz.sk - Júlia Jánošíková

Helsinki 21. mája – Dodávky ruského zemného plynu do Fínska sa zastavili, oznámil fínsky štátny energetický koncern Gasum. Došlo k tomu po tom, ako Helsinki odmietli platiť za plyn v rubľoch.





Varšava 23. mája - Poľsko sa rozhodlo vypovedať medzivládnu dohodu s Ruskom o plynovode Jamal. Ukončenie zmluvy bolo prirodzeným krokom po zastavení ruských dodávok plynu do Poľska. Krajina opakovane deklarovala, že nemá v úmysle predĺžiť dlhodobú zmluvu, ktorej platnosť mala vypršať na konci roka 2022.





Brusel 23. mája - Európska komisia navrhla predĺžiť pozastavenie prísnych fiškálnych pravidiel EÚ o ďalší rok, do roku 2024. Dôvodom boli ekonomické dôsledky vojny na Ukrajine. Komisia tieto pravidlá prvýkrát pozastavila pred dvoma rokmi, po vypuknutí pandémie nového koronavírusu, ktorá stiahla 27-členný blok do najhlbšej recesie od druhej svetovej vojny.





Moskva 31. mája - Ruský koncern Gazprom oznámil, že zastavil dodávky plynu do Holandska potom, čo holandská energetická firma GasTerra odmietla zaň zaplatiť v rubľoch.

JÚN

Kodaň/Londýn/Moskva 1. júna - Gazprom zastavil dodávky plynu dánskej energetickej spoločnosti Orsted aj britskej firme Shell Energy Europe. Obidve firmy totiž informovali, že nebudú platiť v rubľoch.





Brusel 3. júna – Európska únia oficiálne prijala šiesty balík sankcií voči Rusku, ktorý zahŕňal rozsiahle embargo na nákup ruskej ropy či opatrenia voči bankám a štátnym médiám tejto krajiny. Nákup, dovoz a transfer ropy z Ruska do EÚ mal byť postupne ukončený v priebehu šiestich mesiacov. V prípade určitých ropných produktov do ôsmich mesiacov. Dočasnú výnimku získali vnútrozemské krajiny ako Maďarsko, Česko a Slovensko. Tieto krajiny môžu v prechodnom období dovážať ropu cez ropovod Družba.

Foto: TASR - Jaroslav Novák

Luxemburg 8. júna - Ekonomika eurozóny rástla v 1. kvartáli rýchlejšie, než sa predpokladalo. Hrubý domáci produkt menovej únie v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom stúpol o 0,6 % po zvýšení o 0,2 % v posledných troch mesiacoch roku 2021, uviedol Eurostat. V celej EÚ medzikvartálne HDP vzrástol o 0,7 %.





Washington 8. júna - Európa zosadila Áziu z pozície hlavnej destinácie pre americký skvapalnený zemný plyn. Išlo o dôsledok zvýšeného úsilia európskych štátov čo najrýchlejšie zredukovať závislosť od dovozu energií z Ruska. Podľa údajov amerického ministerstva energetiky smerovali z USA do Európy za prvé štyri mesiace roka až tri štvrtiny LNG, pričom denné dodávky do európskeho regiónu boli viac než trojnásobne vyššie ako vlani.





Frankfurt nad Mohanom 9. júna - Európska centrálna banka (ECB) v súlade s očakávaniami oznámila začiatok normalizácie menovej politiky. Rada guvernérov rozhodla o ukončení čistých nákupov aktív rámci programu APP k 1. júlu.





Washington 15. júna - Americká centrálna banka (Fed) sprísnila menovú politiku najagresívnejšie za 28 rokov, aby spomalila infláciu. Jej menový výbor zdvihol kľúčovú úrokovú sadzbu o 75 bázických bodov do pásma 1,50 % až 1,75 %. To bolo najprudšie zvýšenie kľúčovej sadzby od roku 1994.





Viedeň/Berlín 20. júna - Rakúsko začalo oživovať využívanie uhlia na výrobu elektriny v dôsledku obmedzovania tokov ruského zemného plynu do Európy. Aj Nemecko sa v dôsledku energetickej krízy rozhodlo pre výrobu elektriny z uhlia, zároveň však avizovalo, že má stále v úmysle zatvoriť svoje uhoľné elektrárne do roku 2030.

Foto: TASR/AP

Amsterdam 21. júna - Holandská vláda zrušila limity na produkciu elektrickej energie z uhlia. Dôvodom bolo zaistenie energetickej bezpečnosti po tom, ako Rusko začalo výraznejšie obmedzovať dodávky plynu do európskych krajín.





Brusel 24. júna - Summit krajín EÚ schválil, že Chorvátsko sa od začiatku roka 2023 stane dvadsiatym členom eurozóny.

Foto: TASR/AP

Moskva 27. júna - Rusko sa dostalo do platobnej neschopnosti. Niektorí majitelia dlhopisov ruskej vlády uviedli, že nedostali úhradu úrokov, ktoré boli splatné už pred mesiacom a uplynulo tak aj tolerančné obdobie na ich úhradu.





Luxemburg 27. júna - Ministri energetiky EÚ schválili, že zásobníky plynu v členských krajinách mali byť do začiatku najbližšej zimy naplnené minimálne na 80 %. Na stretnutí v Luxemburgu prijali príslušný návrh Európskej komisie.

JÚL

Brusel 1. júla - Európska únia doviezla v júni prvýkrát viac LNG zo Spojených štátov než plynu cez plynovody z Ruska. Dôvodom bolo výrazné zníženie dodávok suroviny z Ruska do EÚ. Uviedol to šéf Medzinárodnej agentúry pre energetiku Fatih Birol.





Brusel/Štrasburg 6. júla - Európsky parlament zamietol návrh časti poslancov, aby bol vetovaný zámer Európskej komisie zahrnúť jadrovú energiu a plyn medzi environmentálne udržateľné hospodárske činnosti. Exekutíva EÚ tak presadila svoj návrh taxonómie.





Baku 18. júla - Európska únia a Azerbajdžan podpísali dohodu o zdvojnásobení dovozu plynu z energeticky bohatej kaspickej krajiny do Európy, ktorá po invázii Moskvy na Ukrajinu hľadá neruských dodávateľov energií.





Frankfurt nad Mohanom 21. júla - Európska centrálna banka (ECB) prvýkrát od roku 2011 zvýšila svoje úrokové sadzby o 50 bázických bodov. Predstavila aj nový program nákupu dlhopisov, aby udržala pod kontrolou náklady na pôžičky najzadlženejších krajín eurozóny. Úrokovú sadzbu z vkladov zvýšila na nulu, okrem toho zvýšila aj sadzbu na svojich týždenných a denných hotovostných aukciách na 0,50 % a 0,75 %.

Foto: TASR/AP

Washington 27. júla - Americká centrálna banka (Fed) pokračovala v sprísňovaní menovej politiky. Menový výbor druhýkrát po sebe zdvihol kľúčovú úrokovú sadzbu o 75 bázických bodov do pásma 2,25 % až 2,50 %. Dostala sa tak na najvyššiu úroveň od decembra 2018.

AUGUST

Praha 4. augusta - Banková rada Českej národnej banky (ČNB) po dlhom čase ponechala základnú úrokovú sadzbu bez zmeny na úrovni sedem percent. Rozhodla o tom na prvom zasadnutí po výmene časti členov. Zasadnutie viedol nový guvernér ČNB Aleš Michl.





Brusel 9. augusta - Vstúpil do platnosti plán EÚ na zníženie spotreby plynu v celom bloku o 15 %, v snahe vyrovnať sa s redukciou jeho dodávok a krízou cien energií v dôsledku ruskej vojny na Ukrajine. Členské štáty EÚ sa dohodli na dobrovoľnom obmedzení spotreby zemného plynu v období od augusta 2022 do marca 2023.

Foto: TASR - Pavel Neubauer

Brusel 11. augusta - Členské štáty EÚ už nemôžu dovážať uhlie z Ruska. Skončilo sa totiž prechodné obdobie a začalo platiť embargo na jeho import. Embargo bolo súčasťou piateho balíka sankcií schváleného v apríli. Členské štáty sa vtedy dohodli na prechodnom období 120 dní, aby sa firmy z odvetvia mohli na zmenu pripraviť.





Moskva/Lubmin 31. augusta - Zastavili sa dodávky cez plynovod Nord Stream 1, ako už skôr avizoval ruský koncern Gazprom. Deklarovaným dôvodom bola oprava turbíny. Dodávky sa mali opäť obnoviť 3. septembra, k tomu však už nedošlo.





Brusel 31. augusta - Európska únia o dva mesiace skôr splnila svoj cieľ naplniť zásobníky plynu na 80 %. Európske zásobníky boli podľa údajov ich prevádzkovateľov naplnené na 80,1 %, v Nemecku na takmer 84 %.

SEPTEMBER

Luxemburg 7. septembra - Medzikvartálny rast ekonomiky eurozóny sa v 2. štvrťroku zrýchlil na 0,8 % z 0,7 % v prvých troch mesiacoch roka. V celej Európskej únii sa HDP zvýšil o 0,7 % oproti prvým trom mesiacom roka, kedy medzikvartálne stúpol o 0,8 %. Údaje zverejnil Eurostat.





Frankfurt nad Mohanom 8. septembra - Európska centrálna banka v snahe zrýchlila sprísňovanie menovej politiky a zvýšila hlavné úrokové sadzby o rekordných 75 bázických bodov. Kľúčová sadzba na hlavné refinančné operácie tak vzrástla na 1,25 %, sadzba na jednodňové refinančné operácie na 1,50 % a depozitná sadzba na 0,75 %.

Foto: TASR/AP

Štrasburg 14. septembra - Európska komisia navrhla mimoriadne zákroky na európskych trhoch s energiou v snahe riešiť dramatický nárast cien. Zahŕňali výnimočné opatrenia na zníženie dopytu po elektrine, ako aj opatrenia na redistribúciu nadbytočných príjmov energetických firiem konečným zákazníkom.





Berlín 21. septembra - Nemecko rozhodlo o znárodnení kľúčového dovozcu plynu Uniper. Cieľom bolo odvrátiť hroziaci kolaps energetického sektora v najväčšej európskej ekonomike. Berlín mal v najväčšom dovozcovi ruského plynu do krajiny získať 98,5-percentný podiel.

Foto: TASR/AP

Washington 21. septembra - Americká centrálna banka (Fed) zvýšila kľúčovú úrokovú sadzbu o 0,75 percentuálneho bodu, tretíkrát po sebe, na rozpätie od 3 % do 3,25 %. Sadzba tak dosiahla najvyššiu úroveň od začiatku roka 2008.





Brusel 27. septembra - Európska komisia privítala inauguráciu plynovodu Baltic Pipe, ktorý privedie plyn z Nórska na jednotný trh EÚ. Ročne môže prepraviť desať miliárd kubických metrov (m3) plynu.





Washington 29. septembra - Americká ekonomika v 2. štvrťroku klesla, už druhý kvartál po sebe. Ukázali to spresnené údaje ministerstva obchodu, podľa ktorých sa reálny HDP Spojených štátov za tri mesiace do konca júna znížil o 0,6 % po tom, ako v 1. štvrťroku klesol o 1,6 %.





Brusel 30. septembra - Ministri členských krajín EÚ zodpovedných za energetiku prijali balík opatrení na upokojenie energetickej krízy, vrátane zdanenia nadmerných ziskov spoločností vyrábajúcich fosílne palivá. Ministri dosiahli dohodu na návrhoch EK, ktoré mali pomôcť získať vyše 140 miliárd eur na pomoc ľuďom a podnikom postihnutých krízou.

OKTÓBER

Londýn 3. októbra - Británia zrušila plány na zníženie dane z príjmu pre najlepšie zarábajúcich, a to len desať dní po oznámení tohto kroku. Dôvodom bola rebélia poslancov vládnej Konzervatívnej strany a prudké reakcie finančných trhov.





Viedeň 5. októbra - Členské štáty ropného zoskupenia OPEC+ sa dohodli na znížení produkcie o 2 milióny barelov denne. Išlo o najvýraznejšie zníženie od nástupu pandémie nového koronavírusu. Producentské štáty sa rozhodli pre výraznú redukciu ťažby napriek tomu, že trh je napätý a USA a ďalší veľkí dovozcovia požadovali, aby sa objem produkcie neznižoval.

Foto: TASR/AP

Štokholm 10. októbra - Cenu Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela za rok 2022 získali bývalý šéf americkej centrálnej banky (Fed) Ben S. Bernanke a dvaja ekonómovia pôsobiaci v USA Douglas W. Diamond a Philip H. Dybvig, a to za výskum týkajúci sa úlohy bánk v ekonomike, predovšetkým počas finančných kríz.

Foto: TASR/AP Photo

Londýn 14. októbra - Britská premiérka Liz Trussová vymenovala za nového ministra financií Jeremyho Hunta. Takisto oznámila zmenu kurzu fiškálnej politiky a zrušenie ďalších daňových škrtov. Trussová bola pod veľkým politickým tlakom a po necelých šiestich týždňoch odvolala z funkcie predchádzajúceho ministra financií Kwasiho Kwartenga.

Foto: TASR/AP

Frankfurt nad Mohanom 27. októbra - Európska centrálna banka tretíkrát po sebe razantne sprísnila menovú politiku a v súlade s očakávaniami zvýšila svoje hlavné úrokové sadzby o 75 bázických bodov. Kľúčová sadzba na hlavné refinančné operácie vzrástla na 2 %, sadzba na jednodňové refinančné operácie na 2,25 % a depozitná sadzba na 1,50 %.

NOVEMBER

Brusel 9. novembra - Európska komisia predložila návrh zmeny fiškálnych pravidiel, ktorá by vysoko zadlženým krajinám EÚ dala viac času na zníženie dlhu. Podľa návrhu by vlády rokovali s EK o individuálnych plánoch znižovania dlhov, pričom rýchlosť redukcie dlhu by závisela od reforiem a investícií. Cieľom nových pravidiel je, aby krajiny neboli nútené k nadmerne prísnym úsporným opatreniam, ktoré by mohli poškodiť dlhodobé vyhliadky ich ekonomík.





Berlín 11. novembra - Nemeckí zákonodarcovia schválili plány na predĺženie životnosti zostávajúcich troch jadrových elektrární v krajine. Podľa pôvodného plánu mali byť na konci roka zatvorené. Dolná komora parlamentu schválila predĺženie životnosti elektrární do 15. apríla 2023 vzhľadom na energetickú krízu, ktorú vyvolala invázia Ruska na Ukrajinu.





New York 11. novembra - Druhá najväčšia kryptoburza na svete FTX požiadala v USA o ochranu pred veriteľmi a jej výkonný riaditeľ Sam Bankman-Fried rezignoval. FTX sa dostala do problémov s likviditou, čo vyvolalo obavy z preliatia do celého odvetvia a prudký pokles kryptomien.

Foto: TASR/AP

Berlín 14. novembra - Nemecko rozhodlo, že zoštátni spoločnosť SEFE, v minulosti Gazprom Germania, aby zabezpečilo dodávky plynu. Vláda firmu týmto spôsobom zachránila pred bankrotom. Zoštátnenie odobrila aj Európska komisia.





Brusel 15. novembra - Vyjednávači Európskeho parlamentu, Rady EÚ a Európskej komisie sa dohodli na rozpočte Európskej únie na rok 2023. V nadchádzajúcom roku chce EÚ minúť viac finančných prostriedkov na energetickú transformáciu i vysporiadanie sa s dôsledkami vojny na Ukrajine.





Londýn 17. novembra - Britský minister financií Jeremy Hunt predstavil nový návrh rozpočtu, ktorý obsahoval sériu nepopulárnych opatrení vrátane zvýšenia daní a zoškrtania výdavkov.





Brusel 22. novembra - Európska komisia navrhla mechanizmus korekcie trhu na ochranu podnikov a domácností v EÚ pred nadmerne vysokými cenami plynu. Cieľom nového mechanizmu bolo znížiť volatilitu na európskych trhoch s plynom a zároveň zabezpečiť bezpečnosť dodávok plynu. Navrhovaný nástroj pozostával z cenového stropu 275 eur pre deriváty na burze TTF na mesiac dopredu.





Brusel/Štrasburg 23. novembra - Poslanci Európskeho parlamentu schválili rozpočet EÚ na budúci rok. Celkový rozpočet na rok 2023 je 186,6 miliardy eur vo viazaných rozpočtových prostriedkoch, platby sú stanovené na 168,7 miliardy eur.

Foto: TASR/AP

DECEMBER

Luxemburg 1. decembra - Miera nezamestnanosti v eurozóne klesla v októbri na nové rekordné minimum 6,5 % zo 6,6 % v predchádzajúcom mesiaci. V celej EÚ sa znížila na 6 % zo 6,1 % v septembri. Údaje zverejnil európsky štatistický úrad Eurostat.





Brusel 1. decembra - Krajiny EÚ sa predbežne dohodli na cenovom strope na ruskú ropu dopravovanú po mori na úrovni 60 USD za barel. Dodatkom je korekčný mechanizmus, ktorý má držať strop 5 % pod trhovou cenou.





Luxemburg 7. decembra - Ekonomiky eurozóny aj EÚ rástli v 3. štvrťroku o niečo rýchlejšie, než sa pôvodne predpokladalo. Hrubý domáci produkt eurozóny za tri mesiace od júla do septembra medzikvartálne stúpol o 0,3 % po 0,8 % v predchádzajúcich troch mesiacoch, informoval Eurostat. Ekonomika celej EÚ medzikvartálne expandovala o 0,4 % po 0,7 % v 2. štvrťroku.





Brusel 13. decembra - Členské štáty EÚ sa po dlhej blokáde dohodli na smernici týkajúcej sa presadenia dôležitej medzinárodnej minimálnej dane pre veľké firmy. Cieľom je zabrániť firmám, aby presúvali svoje zisky do daňových rajov. Medzinárodné firmy s minimálnym ročným obratom 750 miliónov eur musia podľa nej nezávisle od miesta, kde sídlia, platiť daň vo výške minimálne 15 %. Smernica by sa mala do konca roka 2023 stať súčasťou medzinárodného práva.





Washington 13. decembra - Medziročné tempo inflácie v Spojených štátoch v novembri kleslo, už piaty mesiac v rade. Americké ministerstvo práce oznámilo, že index spotrebiteľských cien sa zvýšil medziročne o 7,1 % po náraste o 7,7 % v októbri. Bola to jeho najnižšia úroveň od decembra predchádzajúceho roka.





Washington 14. decembra - Americký Federálny rezervný systém opäť zvýšil svoj kľúčový úrok, ale menej ako na predchádzajúcich štyroch zasadnutiach, a to o 50 bázických bodov na rozpätie 4,25 až 4,50 %. Dosiahol tak najvyššiu úroveň od roku 2007.





Frankfurt nad Mohanom 15. decembra - Európska centrálna banka zvýšila kľúčové úrokové sadzby o 50 bázických bodov a naznačila plány na ich ďalšie zvyšovanie. Úroková sadzba z vkladov tak stúpla na 2 %, sadzba na hlavné refinančné operácie na 2,50 % a sadzba na jednodňové refinančné operácie sa zvýši na 2,75 %. Úrokové sadzby ECB dosiahli najvyššiu úroveň za 14 rokov.

Foto: TASR/AP

Luxemburg 16. decembra - Medziročné tempo inflácie v eurozóne sa v novembri spomalilo na 10,1 % z rekordných 10,6 % v októbri. Na základe spresnených údajov o tom informoval Eurostat. Išlo o prvý pokles od júna 2021, prispel k tomu menší nárast cien energií.





Berlín 17. decembra - Spolkový kancelár Olaf Scholz v severomorskom prístave Wilhelmshaven otvoril prvý nemecký terminál na skvapalnený zemný plyn. Nový terminál dokáže prečerpať LNG z lode s kapacitou 165.000 kubických metrov. Po úvodnej skúšobnej prevádzke by mal tunajší plynovod od januára pracovať v bežnom režime.





Brusel 19. decembra - Európska únia sa po mesiacoch politických sporov dohodla na cenovom strope na veľkoobchodné ceny plynu na úrovni 180 eur za megawatthodinu (MWh). Nový cenový strop začne platiť len v prípade, ak bude cena na holandskej burze TTF o viac než 35 eur za MWh vyššia v porovnaní s cenou skvapalneného zemného plynu na globálnom trhu. Ceny na TTF budú musieť zostať nad 180 eur za MWh a o 35 eur nad cenou LNG tri dni po sebe, aby sa aktivoval korekčný mechanizmus.





Washington 22. decembra - Ekonomika USA rástla v 3. kvartáli tohto roka rýchlejšie, než sa predpokladalo. Hrubý domáci produkt krajiny sa za tri mesiace od júla do septembra v medziročnom porovnaní zvýšil o 3,2 %. V 2. kvartáli ešte HDP klesol o 0,6 % a v 1. štvrťroku o 1,6 %.





Moskva 27. decembra - Ruský prezident Vladimir Putin podpísal dekrét zakazujúci export ropy a ropných produktov do krajín uplatňujúcich cenový strop. Zákaz má platiť päť mesiacov od 1. februára do 1. júla 2023. Cenový strop na ruskú ropu dopravovanú po mori, na ktorom sa začiatkom decembra dohodla skupina G7, EÚ a Austrália, bol stanovený na 60 USD za barel a platí od 5. decembra.

Foto: TASR/AP

Amsterdam 28. decembra - Veľkoobchodné ceny zemného plynu v Európe sa dostali na najnižšiu úroveň od začiatku vojny na Ukrajine. Cena referenčného európskeho kontraktu na plyn s dodávkou v najbližšom mesiaci na burze TTF v Amsterdame dočasne padla na 76,18 eura za megawatthodinu. To bolo najmenej od februára.





Moskva 28. decembra - Vývoz plynu ruského koncernu Gazprom na jeho kľúčové zahraničné trhy sa v tomto roku prepadol takmer o polovicu a bol najnižší od začiatku tohto storočia. Dôvodom bolo výrazné obmedzenie dodávok do Európy po ruskom útoku na Ukrajinu. Gazprom tento rok dodal 100,9 miliardy kubických metrov (m3) plynu mimo krajiny bývalého Sovietskeho zväzu, uviedol šéf koncernu Alexej Miller. To bolo o 46 % menej v porovnaní s rokom 2021.