Brusel 20. februára (TASR) - Európsky parlament (EP), Rada EÚ zastupujúca členské štáty a Európska komisia (EK) dospeli v stredu k čiastočnej politickej dohode o Európskom obrannom fonde (EDF), ktorý má podporiť inovatívnu a konkurencieschopnú priemyselnú základňu v oblasti obrany a ktorý zároveň prispeje k strategickej autonómii EÚ.

Dohodu dosiahnutú vyjednávačmi v rámci takzvaného trialógu ešte musí formálne schváliť Európsky parlament a Rada EÚ.

Eurokomisia v tejto súvislosti pripomenula, že vo svete rastúcej nestability a cezhraničných hrozieb pre bezpečnosť EÚ žiadna európska krajina nemôže uspieť sama. Európsky obranný fond, ktorý EK navrhla v júni 2018 ako súčasť dlhodobého rozpočtu EÚ (2021 – 2027), patrí medzi iniciatívy, ktorých cieľom je posilniť schopnosť EÚ ochrániť svojich občanov.

Podpredseda EK zodpovedný za pracovné miesta, rast, investície a konkurencieschopnosť Jyrki Katainen fond vníma ako dôležitý impulz pre spoluprácu v oblasti obrany a podľa jeho slov EDF bude podporovať silný a inovatívny obranný priemysel a zvýši autonómnosť a technologické prvenstvo EÚ v oblasti obrany.

"Fond bude podporovať technologickú inováciu a spoluprácu v európskom sektore obrany, aby mohla Európa profitovať z najmodernejších interoperabilných obranných technológií a zariadení v nových oblastiach, ako je umelá inteligencia, šifrovaný softvér, technológie bezpilotných lietadiel či satelitná komunikácia," uviedla eurokomisárka pre vnútorný trh, priemysel a podnikanie Elžbieta Bieňkowská v správe pre médiá.

Vyjednávači inštitúcií EÚ sa dohodli na viacerých kľúčových prvkoch. EDF bude poskytovať podporu počas celého životného cyklu priemyselného rozvoja od výskumu cez vývoj prototypov až po certifikáciu. Rovnako sa z neho budú vo forme grantov financovať kolaboratívne výskumné projekty. Okrem fázy výskumu a dizajnu, na ktorú je možné poskytnúť 100-percentnú finančnú podporu, z rozpočtu EÚ bude možné dopĺňať investície členských štátov formou spolufinancovania vývoja prototypov (do výšky 20 %) a následných testovacích, kvalifikačných a certifikačných činností (do výšky 80 %).

Fond bude poskytovať stimuly pre projekty s cezhraničnou účasťou mnohých malých a stredných podnikov a podnikov so strednou trhovou kapitalizáciou v dodávateľskom reťazci v sektore obrany, a to poskytovaním vyšších sadzieb financovania.

Projekty v rámci stálej európskej štruktúrovanej spolupráce (PESCO), ktoré spĺňajú potrebné podmienky, môžu získať bonus vo výške ďalších 10 % spolufinancovania, ale príspevok z fondu nie je automatický.

Projekty budú vymedzené v súlade s obrannými prioritami odsúhlasenými členskými štátmi v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, a to najmä v kontexte plánu rozvoja spôsobilostí, ale zohľadniť sa môžu aj regionálne a medzinárodné priority, ako sú úlohy v rámci NATO.

Vo všeobecnosti sa môžu o príspevok uchádzať len kolaboratívne projekty, do ktorých sú zapojené najmenej tri oprávnené subjekty z najmenej troch členských štátov alebo pridružených krajín.

Najmenej 4 % (maximálne 8 %) rozpočtu EDF sa vyčlení na prevratné a vysokorizikové inovácie, ktoré posilnia vedúce postavenie EÚ v oblasti technológií a autonómnosť v oblasti obrany.

V zásade sa o financovanie môžu uchádzať len subjekty so sídlom v EÚ alebo pridružených krajinách, ktoré nie sú pod kontrolou tretích krajín ani ich právnických osôb. Dcérske podniky spoločností tretích krajín so sídlom v EÚ môžu byť výnimočne oprávnené na financovanie za predpokladu splnenia určitých podmienok, ktoré zaručujú, že nie sú ohrozené bezpečnostné a obranné záujmy EÚ a jej členských štátov.

Subjekty so sídlom mimo Únie nemôžu získať finančné prostriedky EÚ, ale môžu sa podieľať na projektoch spolupráce.

Komisia v rámci dlhodobého rozpočtu Únie po roku 2020 navrhla vyčleniť pre EDF 13 miliárd eur.