Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prepad cien mlieka dostáva tisíce chovateľov dobytka do existenčných problémov. Dôvodom je predovšetkým zrušenie systému kvót, v dôsledku čoho sa na trh dostáva priveľa mlieka.
Autor TASR
Hannover 26. júna (TASR) - Prepad cien mlieka dostáva tisíce chovateľov dobytka do existenčných problémov. Dôvodom je predovšetkým zrušenie systému kvót, v dôsledku čoho sa na trh dostáva priveľa mlieka. Najväčší nemecký výrobca mlieka Deutsche Milchkontor (DMK) pre agentúru DPA poukázal aj na to, že v posledných 10 rokoch sa svetový trh rozrastá v priemere o 2,5 miliardy kilogramov ročne, čo súvisí aj s príchodom nových hráčov z USA. Navyše v niektorých rokoch boli výnimočne priaznivé klimatické podmienky bez katastrof, ktoré znamenali previs ponuky nad dopytom o 10 miliárd kilogramov.
Hospodárska súťaž na mliečnom trhu je tvrdá ako ešte nikdy predtým. K tomu sa pridružuje pokles dopytu napríklad v Číne, ako aj fakt, že Rusko v dôsledku embarga z trhu odišlo. To znamená, že viac mlieka zostáva v EÚ. Práve konflikt s Ruskom bol katalyzátorom súčasnej krízy a nemeckí výrobcovia tak prišli odhadom o miliardu eur.
Mlieko a mliečne výrobky sú v EÚ súčasťou voľného obchodu na vnútornom trhu, môžu sa voľne dovážať aj vyvážať. Napríklad DMK obchoduje 60 % svojich výrobkov na európskom trhu, ktorý predstavuje 31 % z celkových tržieb vo výške 4,6 miliardy eur. Len 9 % produktov smeruje do tretích krajín mimo EÚ. "Len 15 % európskeho mlieka sa exportuje, a to úplne bez dotácií," povedal pre agentúru DPA Eckhard Heuser, šéf nemeckého združenia mliečneho priemyslu. Z celkového objemu produkcie 140 miliónov ton to predstavuje 21 miliónov ton.
Z tretích krajín sa kryje iba 1,5 % spotreby, najmä vo forme mliečneho prášku, syrov a ďalších produktov. Podľa pravidiel Svetovej obchodnej organizácie (WTO) by však dovoz mal dosiahnuť 5 %, keďže ten, kto vyváža, by mal aj do určitej miery dovážať. To vedie k tomu, že na trh sa dostávajú zahraničné mliečne produkty.
Sektor vidí možnosti predaja najmä v tretích krajinách, preto napríklad DMK otvoril svoje zastúpenia v Šanghaji, Dubaji a dokonca aj v Moskve. Hovorca spoločnosti v súvislosti s Ruskom uviedol: "Pre prípad obnovenia ekonomických vzťahov chceme zachovať svoje kontakty."
Otázne sú aj dôsledky odchodu Veľkej Británie z EÚ, i keď krajina nebola pre nemeckých exportérov významným trhom. Nemecké mliekarne tam vlani vyviezli zhruba 25.000 ton mlieka, 68.000 ton syrov a 94.000 ton jogurtov. Británia poslala do Nemecka iba 13.000 ton syra.
Z prepadu cien mlieka profitujú predovšetkým veľké obchodné reťazce, no súčasný model núti chovateľov hospodárskych zvierat k tvrdým úsporám a ženie ich na hranicu existenčných problémov. Šéf nemeckej ekologickej organizácie BUND Hubert Weiger požaduje štrukturálne zmeny, najmä v súvislosti s kvalitou. Pre mnohých spotrebiteľov je mlieko iba mlieko. BUND naproti tomu navrhuje zvýšiť hospodársku súťaž s vysokokvalitnými mliečnymi produktmi, nielen s cenami.
Podobne sa na situáciu pozerá aj Christian Meyer, minister pôdohospodárstva druhej najväčšej "mliečnej" spolkovej krajiny - Dolného Saska. "Vzhľadom na dramatickú cenovú situáciu na európskom mliečnom trhu je chybou staviť na exportnú stratégiu. Riešenie existenčnej krízy sa nenachádza v Iráne či Číne, ale pred našimi dverami." Podľa jeho názoru sa množstvo mlieka na trhu sa musí znížiť.
Hospodárska súťaž na mliečnom trhu je tvrdá ako ešte nikdy predtým. K tomu sa pridružuje pokles dopytu napríklad v Číne, ako aj fakt, že Rusko v dôsledku embarga z trhu odišlo. To znamená, že viac mlieka zostáva v EÚ. Práve konflikt s Ruskom bol katalyzátorom súčasnej krízy a nemeckí výrobcovia tak prišli odhadom o miliardu eur.
Mlieko a mliečne výrobky sú v EÚ súčasťou voľného obchodu na vnútornom trhu, môžu sa voľne dovážať aj vyvážať. Napríklad DMK obchoduje 60 % svojich výrobkov na európskom trhu, ktorý predstavuje 31 % z celkových tržieb vo výške 4,6 miliardy eur. Len 9 % produktov smeruje do tretích krajín mimo EÚ. "Len 15 % európskeho mlieka sa exportuje, a to úplne bez dotácií," povedal pre agentúru DPA Eckhard Heuser, šéf nemeckého združenia mliečneho priemyslu. Z celkového objemu produkcie 140 miliónov ton to predstavuje 21 miliónov ton.
Z tretích krajín sa kryje iba 1,5 % spotreby, najmä vo forme mliečneho prášku, syrov a ďalších produktov. Podľa pravidiel Svetovej obchodnej organizácie (WTO) by však dovoz mal dosiahnuť 5 %, keďže ten, kto vyváža, by mal aj do určitej miery dovážať. To vedie k tomu, že na trh sa dostávajú zahraničné mliečne produkty.
Sektor vidí možnosti predaja najmä v tretích krajinách, preto napríklad DMK otvoril svoje zastúpenia v Šanghaji, Dubaji a dokonca aj v Moskve. Hovorca spoločnosti v súvislosti s Ruskom uviedol: "Pre prípad obnovenia ekonomických vzťahov chceme zachovať svoje kontakty."
Otázne sú aj dôsledky odchodu Veľkej Británie z EÚ, i keď krajina nebola pre nemeckých exportérov významným trhom. Nemecké mliekarne tam vlani vyviezli zhruba 25.000 ton mlieka, 68.000 ton syrov a 94.000 ton jogurtov. Británia poslala do Nemecka iba 13.000 ton syra.
Z prepadu cien mlieka profitujú predovšetkým veľké obchodné reťazce, no súčasný model núti chovateľov hospodárskych zvierat k tvrdým úsporám a ženie ich na hranicu existenčných problémov. Šéf nemeckej ekologickej organizácie BUND Hubert Weiger požaduje štrukturálne zmeny, najmä v súvislosti s kvalitou. Pre mnohých spotrebiteľov je mlieko iba mlieko. BUND naproti tomu navrhuje zvýšiť hospodársku súťaž s vysokokvalitnými mliečnymi produktmi, nielen s cenami.
Podobne sa na situáciu pozerá aj Christian Meyer, minister pôdohospodárstva druhej najväčšej "mliečnej" spolkovej krajiny - Dolného Saska. "Vzhľadom na dramatickú cenovú situáciu na európskom mliečnom trhu je chybou staviť na exportnú stratégiu. Riešenie existenčnej krízy sa nenachádza v Iráne či Číne, ale pred našimi dverami." Podľa jeho názoru sa množstvo mlieka na trhu sa musí znížiť.
