Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prvovýrobcova mlieka kladne hodnotia fakt, že počas roka nákupné ceny mlieka neklesli výrazne pod hranicu minulého roka.
Autor TASR
Bratislava 26. decembra (TASR) - Rok 2020 patril k tým najťažším. Pandémia výrazne zasiahla aj chovateľov dojníc, ktorí tak museli čeliť novým výzvam aj problémom. Uviedol to Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka (SZPM).
"Najmä počas prvej vlny pandémie podniky prvovýroby čelili nedostatku dezinfekčných prostriedkov, ochranných pomôcok a z dôvodu uzatvorenia školských zariadení a iných karanténnych opatrení aj nedostatku pracovníkov. Bola to pre nich doslova nová situácia a boli nútení zavádzať nespočetné množstvo opatrení na to, aby nahradili pracovníkov, aby ochránili ich zdravie a popritom zabezpečili starostlivosť o zvieratá a produkciu mlieka," vysvetlila Margita Štefániková, riaditeľka SZPM.
Na druhú vlnu pandémie nového koronavírusu sa prvovýrobcovia podľa nej pripravili, pre vysoký výskyt nákazy však čelia ešte väčším personálnym problémom. "Môžeme však konštatovať, že napriek zložitej situácii v podnikoch prvovýroby, sa nám počas celého roka spoločnými silami podarilo zabezpečiť, aby sa mlieko dostávalo k spracovateľom tak, ako v minulosti," zdôraznila Štefániková.
Prvovýrobcova mlieka kladne hodnotia aj fakt, že počas roka nákupné ceny mlieka neklesli výrazne pod hranicu minulého roka. V roku 2020 im sčasti pomohli aj štátne podpory.
"Aj keď napríklad v rámci Zelenej nafty neprišlo k navýšeniu normatívov na všetky kategórie hovädzieho dobytka s trhovou produkciou mlieka a v objemoch, ktoré sme požadovali ešte od roku 2018, vnímame to ako prvý ústretový krok ministerstva (pôdohospodárstva, pozn. TASR) a očakávame, že v smerovaní podpory bude pokračovať aj na budúci rok," uviedol Alexander Pastorek, predseda SZPM.
V súvislosti s podporou v roku 2020 však vníma aj isté nedostatky. "Napriek tomu, že EÚ umožnila členským štátom kompenzácie na zmiernenie dopadov koronakrízy, Slovensko nenasledovalo vzor iných európskych krajín. Slovenskí poľnohospodári nedostali žiadnu kompenzáciu. Vyhlásená výzva na podopatrenie 4.1 v rámci Programu rozvoja vidieka je štandardný nástroj na podporu investícií a navyše zvýhodňuje menšie podniky. Odmietame jeho interpretáciu ako nástroja na zmiernenie dopadov koronakrízy. Zastávame názor, že koronakrízu mali všetky podniky bez rozdielu veľkosti, regionálneho pôvodu a právnej formy," dodal Pastorek.
"Najmä počas prvej vlny pandémie podniky prvovýroby čelili nedostatku dezinfekčných prostriedkov, ochranných pomôcok a z dôvodu uzatvorenia školských zariadení a iných karanténnych opatrení aj nedostatku pracovníkov. Bola to pre nich doslova nová situácia a boli nútení zavádzať nespočetné množstvo opatrení na to, aby nahradili pracovníkov, aby ochránili ich zdravie a popritom zabezpečili starostlivosť o zvieratá a produkciu mlieka," vysvetlila Margita Štefániková, riaditeľka SZPM.
Na druhú vlnu pandémie nového koronavírusu sa prvovýrobcovia podľa nej pripravili, pre vysoký výskyt nákazy však čelia ešte väčším personálnym problémom. "Môžeme však konštatovať, že napriek zložitej situácii v podnikoch prvovýroby, sa nám počas celého roka spoločnými silami podarilo zabezpečiť, aby sa mlieko dostávalo k spracovateľom tak, ako v minulosti," zdôraznila Štefániková.
Prvovýrobcova mlieka kladne hodnotia aj fakt, že počas roka nákupné ceny mlieka neklesli výrazne pod hranicu minulého roka. V roku 2020 im sčasti pomohli aj štátne podpory.
"Aj keď napríklad v rámci Zelenej nafty neprišlo k navýšeniu normatívov na všetky kategórie hovädzieho dobytka s trhovou produkciou mlieka a v objemoch, ktoré sme požadovali ešte od roku 2018, vnímame to ako prvý ústretový krok ministerstva (pôdohospodárstva, pozn. TASR) a očakávame, že v smerovaní podpory bude pokračovať aj na budúci rok," uviedol Alexander Pastorek, predseda SZPM.
V súvislosti s podporou v roku 2020 však vníma aj isté nedostatky. "Napriek tomu, že EÚ umožnila členským štátom kompenzácie na zmiernenie dopadov koronakrízy, Slovensko nenasledovalo vzor iných európskych krajín. Slovenskí poľnohospodári nedostali žiadnu kompenzáciu. Vyhlásená výzva na podopatrenie 4.1 v rámci Programu rozvoja vidieka je štandardný nástroj na podporu investícií a navyše zvýhodňuje menšie podniky. Odmietame jeho interpretáciu ako nástroja na zmiernenie dopadov koronakrízy. Zastávame názor, že koronakrízu mali všetky podniky bez rozdielu veľkosti, regionálneho pôvodu a právnej formy," dodal Pastorek.
