Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pozitívom je, že EÚ vidí v oblasti vykurovania a chladenia veľký potenciál pri dosahovaní prísnych klimatických cieľov práve v diaľkovom vykurovaní a chladení.
Autor Teraz.sk
Bratislava 9.novembra (Teraz.sk) - Slovenský zväz výrobcov tepla (SZVT) sa plánuje podieľať na realizácii ekologických cieľov SR v plnej miere. Oproti individuálnemu vykurovaniu, napríklad v podobe domových kotolní, sú už teraz systémy centrálneho zásobovania teplom ( CZT), najmä, čo sa týka znižovania emisií skleníkových plynov a výrazným zvýšením podielu obnoviteľných zdrojov energie (len OZE), značne v predstihu.
Pozitívom je, že EÚ vidí v oblasti vykurovania a chladenia veľký potenciál pri dosahovaní prísnych klimatických cieľov práve v diaľkovom vykurovaní a chladení, čo dokážu zabezpečiť centrálne systémy zásobovania teplom. Podiel CZT v rámci EÚ na vykurovaní a chladení predstavuje v súčasnosti 9 %, pričom Stratégia EÚ pre vykurovanie a chladenie počíta s jeho zvýšením na úroveň 50 % do roku 2050. Slovensko je na špičke EÚ v rozšírení, inštalovaní CZT a do splnenia EÚ cieľa mu nám chýba už len 10 %, keďže podiel CZT na dodanom teple na Slovensku je už dnes 40 %. V niektorých európskych štátoch je to ešte oveľa viac, ako napríklad Dánsko, Fínsko, Švédsko alebo Island.
Podľa predsedu predstavenstva SZVT Stanislava Janiša je zväz pripravení sa na cieľoch EÚ podieľať v maximálnej možnej miere. Rovnako chce investovať do nových technológií a palív a je pripravený vo vykurovaní a chladení zvyšovať pre spotrebiteľa podiel komfortnej, bezpečnej, ekologickej dodávky tepla, chladu a elektriny.
Výrobcovia tepla pripomínajú, že systémy CZT už dnes vytvárajú v mestách inteligentný energetický systém pre budúce smart mestá. Infraštruktúra CZT v podobe vybudovanej siete rozvodov vytvára flexibilnú, pružnú sieť schopnú nielen vyrábať a dodávať teplo, chlad a elektrinu, ale aj akumulovať a skladovať teplo z obnoviteľných zdrojov, teplo vznikajúce pri výrobe elektriny, alebo odpadové teplo z priemyselných procesov, a aj z terciálnej sféry, napríklad nemocníc. „Toto individuálne vykurovanie a domové kotolne nedokážu. CZT na Slovensku má už dnes nižšiu uhlíkovú intenzitu vyrobeného tepla ako plynové kotly. A táto uhlíková náročnosť výroby energií v CZT bude naďalej klesať ďalším zvyšovaním podielu obnoviteľných zdrojov energie, odpadového tepla, využívaním nových technológií a palív , napríklad biometánu alebo vodíka,“ zdôrazňuje Janiš.
Pozitívom je, že EÚ vidí v oblasti vykurovania a chladenia veľký potenciál pri dosahovaní prísnych klimatických cieľov práve v diaľkovom vykurovaní a chladení, čo dokážu zabezpečiť centrálne systémy zásobovania teplom. Podiel CZT v rámci EÚ na vykurovaní a chladení predstavuje v súčasnosti 9 %, pričom Stratégia EÚ pre vykurovanie a chladenie počíta s jeho zvýšením na úroveň 50 % do roku 2050. Slovensko je na špičke EÚ v rozšírení, inštalovaní CZT a do splnenia EÚ cieľa mu nám chýba už len 10 %, keďže podiel CZT na dodanom teple na Slovensku je už dnes 40 %. V niektorých európskych štátoch je to ešte oveľa viac, ako napríklad Dánsko, Fínsko, Švédsko alebo Island.
Podľa predsedu predstavenstva SZVT Stanislava Janiša je zväz pripravení sa na cieľoch EÚ podieľať v maximálnej možnej miere. Rovnako chce investovať do nových technológií a palív a je pripravený vo vykurovaní a chladení zvyšovať pre spotrebiteľa podiel komfortnej, bezpečnej, ekologickej dodávky tepla, chladu a elektriny.
Výrobcovia tepla pripomínajú, že systémy CZT už dnes vytvárajú v mestách inteligentný energetický systém pre budúce smart mestá. Infraštruktúra CZT v podobe vybudovanej siete rozvodov vytvára flexibilnú, pružnú sieť schopnú nielen vyrábať a dodávať teplo, chlad a elektrinu, ale aj akumulovať a skladovať teplo z obnoviteľných zdrojov, teplo vznikajúce pri výrobe elektriny, alebo odpadové teplo z priemyselných procesov, a aj z terciálnej sféry, napríklad nemocníc. „Toto individuálne vykurovanie a domové kotolne nedokážu. CZT na Slovensku má už dnes nižšiu uhlíkovú intenzitu vyrobeného tepla ako plynové kotly. A táto uhlíková náročnosť výroby energií v CZT bude naďalej klesať ďalším zvyšovaním podielu obnoviteľných zdrojov energie, odpadového tepla, využívaním nových technológií a palív , napríklad biometánu alebo vodíka,“ zdôrazňuje Janiš.
