Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V roku 2023 sa začalo pripúšťanie kráv vybranými býkmi z génovej banky inseminačnej stanice v Lužiankach.
Autor TASR
Nitra 3. apríla (TASR) - Tím Výskumného ústavu živočíšnej výroby (VÚŽV) v Nitre sa pokúša o záchranu pôvodného slovenského strakatého plemena hovädzieho dobytka, tzv. cementárok. Unikátny genetický výskum realizuje v spolupráci s odborníkmi Slovenskej poľnohospodárskej univerzity (SPU) v Nitre, informovala hovorkyňa SPU Renáta Chosraviová.
Na Slovensku sa v minulosti chovalo takmer 200.000 jedincov tohto žlto sfarbeného plemena, aktuálne sa ich počet zredukoval na 30 až 40 kusov, upozornil iniciátor výskumu Ján Huba z VÚŽV. Chovajú ich na gazdovských usadlostiach v okolí Hriňovej.
Výraznú redukciu spôsobilo zošľachťovanie slovenského strakatého dobytka kombinovaného úžitkového typu zahraničnými špecializovanými mliekovými plemenami a následne po roku 1990 pripúšťaním inseminačnými dávkami fylogeneticky príbuzného plemena fleckvieh z Nemecka a Rakúska. Dojnice ich populácií sú väčšie, ťažšie, majú vhodnejšie vemeno na strojové a robotické dojenie a sú červeno sfarbené.
Vďaka rozhodnutiu výskumníkov vytvoriť génovú banku inseminačných dávok býkov slovenského strakatého a pinzgauského plemena, narodených v rokoch 1960 - 1980, je možné v súčasnosti vyberať otcov teliatok od identifikovaných matiek. Tie sa svojím fenotypom veľmi približujú slovenskému strakatému plemenu chovanému u nás pred 50 rokmi, skonštatoval Huba.
V roku 2023 sa začalo pripúšťanie kráv vybranými býkmi z génovej banky inseminačnej stanice v Lužiankach. Doposiaľ sa narodilo 13 teliatok, ktoré sa na rozdiel od súčasných, moderných, rodia menšie a hneď po pôrode sa postavia na nohy. Polovica z nich je však sfarbená na červeno.
Podľa Radovana Kasardu z Ústavu výživy a genomiky Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov SPU je aktuálnou úlohou výskumníkov identifikovať gény zodpovedné za žlté sfarbenie strakatých jedincov. "Ak nájdeme gény zodpovedné za žlté sfarbenie, mohli by sme vytvoriť detailný pripárovací plán a zvýšiť pravdepodobnosť, že teľatá budú mať želanú pôvodnú farbu," skonštatoval.
Na Slovensku sa v minulosti chovalo takmer 200.000 jedincov tohto žlto sfarbeného plemena, aktuálne sa ich počet zredukoval na 30 až 40 kusov, upozornil iniciátor výskumu Ján Huba z VÚŽV. Chovajú ich na gazdovských usadlostiach v okolí Hriňovej.
Výraznú redukciu spôsobilo zošľachťovanie slovenského strakatého dobytka kombinovaného úžitkového typu zahraničnými špecializovanými mliekovými plemenami a následne po roku 1990 pripúšťaním inseminačnými dávkami fylogeneticky príbuzného plemena fleckvieh z Nemecka a Rakúska. Dojnice ich populácií sú väčšie, ťažšie, majú vhodnejšie vemeno na strojové a robotické dojenie a sú červeno sfarbené.
Vďaka rozhodnutiu výskumníkov vytvoriť génovú banku inseminačných dávok býkov slovenského strakatého a pinzgauského plemena, narodených v rokoch 1960 - 1980, je možné v súčasnosti vyberať otcov teliatok od identifikovaných matiek. Tie sa svojím fenotypom veľmi približujú slovenskému strakatému plemenu chovanému u nás pred 50 rokmi, skonštatoval Huba.
V roku 2023 sa začalo pripúšťanie kráv vybranými býkmi z génovej banky inseminačnej stanice v Lužiankach. Doposiaľ sa narodilo 13 teliatok, ktoré sa na rozdiel od súčasných, moderných, rodia menšie a hneď po pôrode sa postavia na nohy. Polovica z nich je však sfarbená na červeno.
Podľa Radovana Kasardu z Ústavu výživy a genomiky Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov SPU je aktuálnou úlohou výskumníkov identifikovať gény zodpovedné za žlté sfarbenie strakatých jedincov. "Ak nájdeme gény zodpovedné za žlté sfarbenie, mohli by sme vytvoriť detailný pripárovací plán a zvýšiť pravdepodobnosť, že teľatá budú mať želanú pôvodnú farbu," skonštatoval.
