FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Plodina, ktorá je v Južnej Amerike známa viac ako 8000 rokov a bola súčasťou každodennej potravy Inkov, Aztékov či Mayov, priťahuje v posledných rokoch záujem pestovateľov.
Autor TASR
Nitra 14. januára (TASR) - Výskumníci z Ústavu genetiky a biotechnológií rastlín (ÚGBR) Slovenskej akadémie vied (SAV) v Nitre skúmajú zatiaľ jediné slovenské odrody láskavca. V pripravovaných projektoch Horizon Europe chcú v spolupráci so súkromným sektorom testovať pestovanie láskavca metódami alternatívneho poľnohospodárstva a z nutričného hľadiska sa zamerať na jeho ďalšie využitie v potravinárskom priemysle, informovala pracovníčka ústavu Monika Szabóová.
Láskavec (Amaranthus sp.) sa okrem unikátnych nutričných vlastností vyznačuje odolnosťou voči mnohým chorobám, toleranciou k suchu, zasoleniu, vysokým teplotám a predstavuje tak dôležitú alternatívnu plodinu v podmienkach súčasného globálneho otepľovania.
Plodina, ktorá je v Južnej Amerike známa viac ako 8000 rokov a bola súčasťou každodennej potravy Inkov, Aztékov či Mayov, priťahuje v posledných rokoch záujem pestovateľov, šľachtiteľov a výrobcov potravín u nás i v zahraničí.
Láskavec je tzv. pseudoobilnina, ktorej semená majú podobné zloženie a spracovanie ako semená obilnín, avšak neobsahujú lepok. Výrobky z láskavca sú vhodné na konzumáciu pri bezlepkovej diéte. Okrem toho sa semená láskavca vyznačujú vysokým obsahom bielkovín, škrobu, tukov a sú zdrojom vitamínov, minerálnych látok a vlákniny. Významnou zložkou je tiež skvalén, ktorý je veľmi silným antioxidantom a má široké využitie v kozmetickom i farmaceutickom priemysle, skonštatovala Szabóová.
V rokoch 2013 - 2016 boli uznané prvé dve slovenské odrody láskavca Pribina a Zobor. Odrodám bolo udelené šľachtiteľské osvedčenie a sú právne chránené na území SR i na území štátov EÚ.
Multidisciplinárny výskum láskavca, ktorý realizujú výskumníci z ÚGBR SAV v Nitre, je zameraný na štúdium adaptability láskavca k stresovým podmienkam prostredia, ako je napríklad soľ, ťažké kovy a ich kombinácia v pôde. Vedecký tím sa zameriava aj na skúmanie účinku vybraných benefičných prvkov, ako sú kremík a selén, na zvýšenie odolnosti láskavca voči spomínaným faktorom a štúdium nutričných vlastností či možností jeho využitia v potravinárstve.
Láskavec (Amaranthus sp.) sa okrem unikátnych nutričných vlastností vyznačuje odolnosťou voči mnohým chorobám, toleranciou k suchu, zasoleniu, vysokým teplotám a predstavuje tak dôležitú alternatívnu plodinu v podmienkach súčasného globálneho otepľovania.
Plodina, ktorá je v Južnej Amerike známa viac ako 8000 rokov a bola súčasťou každodennej potravy Inkov, Aztékov či Mayov, priťahuje v posledných rokoch záujem pestovateľov, šľachtiteľov a výrobcov potravín u nás i v zahraničí.
Láskavec je tzv. pseudoobilnina, ktorej semená majú podobné zloženie a spracovanie ako semená obilnín, avšak neobsahujú lepok. Výrobky z láskavca sú vhodné na konzumáciu pri bezlepkovej diéte. Okrem toho sa semená láskavca vyznačujú vysokým obsahom bielkovín, škrobu, tukov a sú zdrojom vitamínov, minerálnych látok a vlákniny. Významnou zložkou je tiež skvalén, ktorý je veľmi silným antioxidantom a má široké využitie v kozmetickom i farmaceutickom priemysle, skonštatovala Szabóová.
V rokoch 2013 - 2016 boli uznané prvé dve slovenské odrody láskavca Pribina a Zobor. Odrodám bolo udelené šľachtiteľské osvedčenie a sú právne chránené na území SR i na území štátov EÚ.
Multidisciplinárny výskum láskavca, ktorý realizujú výskumníci z ÚGBR SAV v Nitre, je zameraný na štúdium adaptability láskavca k stresovým podmienkam prostredia, ako je napríklad soľ, ťažké kovy a ich kombinácia v pôde. Vedecký tím sa zameriava aj na skúmanie účinku vybraných benefičných prvkov, ako sú kremík a selén, na zvýšenie odolnosti láskavca voči spomínaným faktorom a štúdium nutričných vlastností či možností jeho využitia v potravinárstve.
