Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Trhová cena elektriny do roku 2020 dokázala pokryť necelú tretinu garantovanej ceny z OZE.
Autor TASR
Bratislava 24. apríla (TASR) – Aktuálne vysoké ceny elektriny prinášajú problémy viacerým podnikom a inštitúciám, no zároveň zvyšujú atraktivitu investícií do obnoviteľných zdrojov energie (OZE). To by v budúcnosti mohlo urýchliť transformáciu smerom k nízko uhlíkovej ekonomike, posilniť energetickú bezpečnosť a odolnosť voči šokom na trhoch s fosílnymi palivami. Tiež je možné očakávať, že podpore alternatívnych zdrojov nebude v strednodobom horizonte nutné poskytovať významnú dotačnú podporu, uviedli analytici úseku meny, štatistiky a výskumu (ÚMS) Národnej banky Slovenska (NBS).
Trhová cena elektriny do roku 2020 dokázala pokryť necelú tretinu garantovanej ceny z OZE. Štát výrobcom prostredníctvom výberu tarify za prevádzku systému (TPS) doplácal za každú megawatthodinu (MWh) od 80 do 100 eur. "Dynamický vývoj ceny elektriny od druhého polroka 2021 zredukoval doplatok a tým znížil náklady na financovanie podpory OZE," priblížil analytik ÚMS Marián Labaj.
V minulom roku sa doplatok štátu na jednu MWh znížil na približne 50 eur. "Pri aktuálnom cenovom vývoji, ktorý sa zároveň premieta do vyšších cien termínovaných kontraktov pre dodávku elektriny v strednodobom horizonte, je pravdepodobné, že sa dopyt na doplatok bude naďalej znižovať, resp. ostane výrazne nižší v porovnaní s obdobím s relatívne nízkymi cenami energií," dodal Labaj.
Náklady spojené s financovaním doplatku znášajú domácnosti a firmy, ktoré vo vyúčtovaní spotreby elektriny platia jednu pätinu z celkových nákladov práve za TPS. Tá sa okrem podpory OZE využíva aj na financovanie ťažby uhlia na hornej Nitre a na doplatok pre vysokoúčinnú kombinovanú výrobu elektriny a tepla.
Pokles odhadovaných výdavkov na podporu OZE, postupné splatenie historického dlhu na TPS a zánik podpory hnedouhoľného baníctva by sa mohlo premietnuť aj na nižšej regulovanej TPS. "To by ale znížilo príjmy schémy a zredukovalo bilančný prebytok. Pákový efekt spolu so súkromnými investíciami môže zvýšiť objem investícií do energetiky a tým urýchliť transformáciu smerom k nízko uhlíkovej ekonomike a do istej miery posilniť energetickú bezpečnosť a odolnosť voči potenciálnym šokom na trhoch s fosílnymi palivami," upozornil Labaj.
Trhová cena elektriny do roku 2020 dokázala pokryť necelú tretinu garantovanej ceny z OZE. Štát výrobcom prostredníctvom výberu tarify za prevádzku systému (TPS) doplácal za každú megawatthodinu (MWh) od 80 do 100 eur. "Dynamický vývoj ceny elektriny od druhého polroka 2021 zredukoval doplatok a tým znížil náklady na financovanie podpory OZE," priblížil analytik ÚMS Marián Labaj.
V minulom roku sa doplatok štátu na jednu MWh znížil na približne 50 eur. "Pri aktuálnom cenovom vývoji, ktorý sa zároveň premieta do vyšších cien termínovaných kontraktov pre dodávku elektriny v strednodobom horizonte, je pravdepodobné, že sa dopyt na doplatok bude naďalej znižovať, resp. ostane výrazne nižší v porovnaní s obdobím s relatívne nízkymi cenami energií," dodal Labaj.
Náklady spojené s financovaním doplatku znášajú domácnosti a firmy, ktoré vo vyúčtovaní spotreby elektriny platia jednu pätinu z celkových nákladov práve za TPS. Tá sa okrem podpory OZE využíva aj na financovanie ťažby uhlia na hornej Nitre a na doplatok pre vysokoúčinnú kombinovanú výrobu elektriny a tepla.
Pokles odhadovaných výdavkov na podporu OZE, postupné splatenie historického dlhu na TPS a zánik podpory hnedouhoľného baníctva by sa mohlo premietnuť aj na nižšej regulovanej TPS. "To by ale znížilo príjmy schémy a zredukovalo bilančný prebytok. Pákový efekt spolu so súkromnými investíciami môže zvýšiť objem investícií do energetiky a tým urýchliť transformáciu smerom k nízko uhlíkovej ekonomike a do istej miery posilniť energetickú bezpečnosť a odolnosť voči potenciálnym šokom na trhoch s fosílnymi palivami," upozornil Labaj.
