Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vplyv zvyšovania minimálnej mzdy na zamestnanosť je rozdielny aj z hľadiska regiónov.
Autor TASR
Bratislava 12. januára (TASR) - Na Slovensku má zvýšenie minimálnej mzdy medziročne malý negatívny vplyv na zamestnanosť. Vo svojej aktuálnej analýze to tvrdia analytici Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií (MF) SR, ktorú uskutočnila na základe zozbieraných údajov z rokov 2008 až 2014 od Sociálnej poisťovne a ústredia práce.
"Medziročný nárast minimálnej mzdy o 5 % by zvýšil riziko straty práce pre zamestnancov blízko minimálnej mzdy o jeden percentuálny bod (p. b.) oproti zamestnancom nad úrovňou minimálnej mzdy," uviedli analytici IFP. Podľa analýzy približne 7 % zamestnaných so štandardným pracovným kontraktom zarába na Slovensku hrubú mzdu v intervale plus-mínus 5 % okolo oficiálnej minimálnej mzdy, ak sa neberú do úvahy zamestnanci so mzdou pod týmto intervalom.
Podiel zamestnancov zarábajúcich minimálnu mzdu však kolíše podľa veku, odvetvia a regiónu. "Minimálnu mzdu zarábajú častejšie zamestnanci do 24 rokov, v ubytovacích a stravovacích službách a v Prešovskom kraji," uviedol IFP.
Od roku 2009 po rok 2014 rástla minimálna mzda každoročne v priemere o takmer 5 %. Od začiatku tohto roka stúpla z 380 eur na 405 eur. "Zvýšenie minimálnej mzdy o 5 % predstavuje nárast rizika byť nezamestnaným v nasledujúcom roku v priemere o 1 až 2,5 p. b., oproti populácii zamestnaných so zárobkom vyšším ako nová minimálna mzda," uviedli odborníci IFP s tým, že v absolútnom vyjadrení by 5-% nárast minimálneho zárobku negatívne ovplyvnil 1000 až 2700 zamestnancov.
IFP sa pozrelo aj na vplyv rastu minimálnej mzdy na skupinu zamestnancov v pásme tesne nad minimálnou mzdou, avšak nie poberajúcich viac než 1,2-násobok minimálnej mzdy. Efekty rastu minimálnej mzdy na obe skupiny však boli rovnaké.
Ako ďalej vyplýva z analýzy inštitútu, vplyv zvyšovania minimálnej mzdy na nezamestnanosť sa javí vyšší u mladých nezamestnaných vo veku 18 až 24 rokov oproti starším vekovým skupinám. "Štatisticky významný rozdiel, ktorý predstavuje v priemere približne dvojnásobok oproti starším zamestnancom nad 35 rokov, možno identifikovať len v medziročnom porovnaní rokov 2012-2013 a 2013-2014," uvádza sa v analýze.
Vplyv zvyšovania minimálnej mzdy na zamestnanosť je rozdielny aj z hľadiska regiónov. "V medziročných porovnaniach rokov 2012-2013 a 2013-2014 bol vplyv nárastu minimálnej mzdy štatisticky významne vyšší pre jednotlivcov z Prešovského kraja v porovnaní s Bratislavským krajom. Štatisticky významný rozdiel oproti Bratislavskému kraju zaznamenali v porovnaní rokov 2012-2013 aj Nitriansky, Banskobystrický a Košický kraj," dodali odborníci IFP.
"Medziročný nárast minimálnej mzdy o 5 % by zvýšil riziko straty práce pre zamestnancov blízko minimálnej mzdy o jeden percentuálny bod (p. b.) oproti zamestnancom nad úrovňou minimálnej mzdy," uviedli analytici IFP. Podľa analýzy približne 7 % zamestnaných so štandardným pracovným kontraktom zarába na Slovensku hrubú mzdu v intervale plus-mínus 5 % okolo oficiálnej minimálnej mzdy, ak sa neberú do úvahy zamestnanci so mzdou pod týmto intervalom.
Podiel zamestnancov zarábajúcich minimálnu mzdu však kolíše podľa veku, odvetvia a regiónu. "Minimálnu mzdu zarábajú častejšie zamestnanci do 24 rokov, v ubytovacích a stravovacích službách a v Prešovskom kraji," uviedol IFP.
Od roku 2009 po rok 2014 rástla minimálna mzda každoročne v priemere o takmer 5 %. Od začiatku tohto roka stúpla z 380 eur na 405 eur. "Zvýšenie minimálnej mzdy o 5 % predstavuje nárast rizika byť nezamestnaným v nasledujúcom roku v priemere o 1 až 2,5 p. b., oproti populácii zamestnaných so zárobkom vyšším ako nová minimálna mzda," uviedli odborníci IFP s tým, že v absolútnom vyjadrení by 5-% nárast minimálneho zárobku negatívne ovplyvnil 1000 až 2700 zamestnancov.
IFP sa pozrelo aj na vplyv rastu minimálnej mzdy na skupinu zamestnancov v pásme tesne nad minimálnou mzdou, avšak nie poberajúcich viac než 1,2-násobok minimálnej mzdy. Efekty rastu minimálnej mzdy na obe skupiny však boli rovnaké.
Ako ďalej vyplýva z analýzy inštitútu, vplyv zvyšovania minimálnej mzdy na nezamestnanosť sa javí vyšší u mladých nezamestnaných vo veku 18 až 24 rokov oproti starším vekovým skupinám. "Štatisticky významný rozdiel, ktorý predstavuje v priemere približne dvojnásobok oproti starším zamestnancom nad 35 rokov, možno identifikovať len v medziročnom porovnaní rokov 2012-2013 a 2013-2014," uvádza sa v analýze.
Vplyv zvyšovania minimálnej mzdy na zamestnanosť je rozdielny aj z hľadiska regiónov. "V medziročných porovnaniach rokov 2012-2013 a 2013-2014 bol vplyv nárastu minimálnej mzdy štatisticky významne vyšší pre jednotlivcov z Prešovského kraja v porovnaní s Bratislavským krajom. Štatisticky významný rozdiel oproti Bratislavskému kraju zaznamenali v porovnaní rokov 2012-2013 aj Nitriansky, Banskobystrický a Košický kraj," dodali odborníci IFP.
