Sassnitz 12. decembra (TASR) - Výstavba nemecko-ruského plynovodu Severný prúd 2 (Nord Stream 2) sa v piatok (11. 12.) približne po roku obnovila. Dostavbe z veľkej časti hotového plynovodu Severný prúd 2 chcú zabrániť Spojené štáty, ktoré hrozia firmám podieľajúcim sa na projekte sankciami. USA tvrdia, že Severný prúd 2 sa nikdy nedokončí.

V piatok pokračovala vo výstavbe plynovodu približne 70 kilometrov severovýchodne od Lubminu, ktorý leží pri Greifswalde, loď Fortuna na kladenie potrubia, plaviaca sa pod ruskou vlajkou, uviedol pre nemeckú tlačovú agentúru DPA hovorca spoločnosti. Tam by sa vo výhradnej hospodárskej zóne Nemecka mal položiť 2,6 kilometra dlhý úsek vedenia plynovodu. Povolenie na výstavbu tejto časti vyprší na konci roka 2020. Spoločnosť Nord Stream 2 AG už požiadala o nové povolenie na pokračovanie výstavby v roku 2021.

Americká vláda však nevidí žiadnu šancu na dokončenie plynovodu. Vysoký vládny predstaviteľ USA v piatok pre DPA povedal, že konzorcium Nord Stream 2 urobilo z výstavby 2,6-kilometrového úseku veľkú vec. Dodal, že ide o "potrubie, ktoré nikdy nebude transportovať ruský plyn". "Ak by Nord Stream 2 dokázal projekt skutočne dokončiť, už by to dávno urobil."

Dvomi linkami, z ktorých každá má dĺžku 1200 kilometrov, plynovodu Severný prúd 2 by sa malo ročne prepraviť až 55 miliárd kubických metrov (m3) plynu z Ruska do Európy. Projekt v hodnote okolo 9,5 miliardy eur je už na 94 % hotový, k dokončeniu chýba približne 75 kilometrov, predovšetkým južne od dánskeho ostrova Bornholm.

Výstavba sa zastavila koncom roka 2019. Pre sankcie USA projekt opustili obe švajčiarske lode, ktoré kládli potrubie. Americký Kongres predtým aj napriek kritike zo strany Nemecka a Ruska schválil zákon na ochranu energetickej bezpečnosti Európy (PEESA). USA pohrozili aj sankciami voči nemeckému prístavu Sassnitz-Mukran na Rujane, kde je uskladnené potrubie pre Severný prúd 2.

USA sa už dlho snažia projekt definitívne zastaviť, tvrdia totiž, že plynovod príliš zvýši závislosť Európy od ruského plynu. Kritici, naopak, tvrdia, že USA len chcú do Európy dovážať viac skvapalneného plynu. Proti plynovodu sa však postavili aj niektoré členské štáty Európskej únie (EÚ), predovšetkým Poľsko a pobaltské krajiny.

USA pokračujú v tlaku na firmy zapojené do projektu. Aj americký Senát v piatok schválil po Snemovni reprezentantov zákon o výdavkoch na obranu, ktorý tiež počíta s rozšírením sankcií proti projektu Severný prúd 2. Už teraz môžu Spojené štáty zakázať vstup do krajiny osobám zapojeným do projektu, rovnako ako môžu zmraziť ich majetok alebo majetok ich firiem v USA. Americké veľvyslanectvo v Nemecku nedávno vyzvalo spolkovú vládu, aby zabránila v pokračovaní výstavby. Vysoký vládny predstaviteľ USA vo Washingtone označil Severný prúd 2 za "geopolitický projekt, ktorý Rusko využije na vydieranie európskych krajín".

Moskva vidí za sankciami Washingtonu proti projektu politický kalkul a snahu o vytlačenie ruského plynu z európskeho trhu. Kremeľ tvrdí, že plynovod sa dokončí. Na jeho dostavbu poslalo Rusko do Baltského mora dve špeciálne lode, okrem spomínanej Fortuny aj loď Akademik Čerskij.

Akcie ruského plynárenského koncernu Gazprom, ktorý bude plynovod využívať, sa v piatok popoludní dostali na moskovskej burze na najvyššiu úroveň od júla. K investorom projektu patria okrem jednej dcérskej spoločnosti Gazpromu aj nemecké koncerny Wintershall Dea a Uniper, holandsko-britský koncern Shell, rakúska spoločnosť OMV a francúzska Engie.