Šaľa 6. februára (TASR) – Projekt výstavby novej výrobne čpavku v Šali je v štádiu príprav projektu pre stavebné povolenie. Samotnú výstavbu plánuje investor, spoločnosť Duslo, a. s., rozbehnúť koncom tohto roka. Spustenie výrobne do skúšobnej prevádzky je naplánované na koniec roka 2017. Výška investície predstavuje 310 miliónov eur. Podľa slov generálneho riaditeľa Dusla Petra Bláhu je to historicky najvyššia investícia Dusla i skupiny Agrofert, ktorej je firma členom, a na dlhé roky aj zostane najvyššou. „Nová výrobňa zabezpečí firme na minimálne 20 nasledujúcich rokov konkurencieschopnosť na trhu a tým aj zamestnanosť vo fabrike,“ skonštatoval Bláha.



Nová výrobňa Čpavok 4 nahradí doterajšiu výrobňu Čpavok 3, ktorá funguje v areáli Dusla od roku 1973. „Ak by sme sa rozhodli nepostaviť novú výrobňu, ale ísť cestou rekonštrukcie starej, do roku 2032 by sme museli investovať 232 miliónov eur a stále by sme mali zastaranú výrobu,“ povedal riaditeľ. Kapacita výroby čpavku sa v novej prevádzke zvýši zo súčasných 1300 ton denne na 1600 ton, čo predstavuje takmer 20-% nárast. Spoločnosť plánuje využívať čpavok výlučne pre svoju potrebu na výrobu hnojív, neplánuje ho predávať svojim konkurentom. „Štatistiky hovoria, že pri náraste populácie na celom svete a zvyšujúcej sa spotrebe potravín sa bude spotreba hnojív zvyšovať o 3 až 4 %,“ tvrdí Bláha.

V súčasnosti má Duslo v Šali 2040 zamestnancov, ďalšie stovky pracujú v dodávateľských a subdodávateľských firmách. Nezamestnanosť v Nitrianskom kraji sa pohybuje nad hranicou 10 %, v šalianskom regióne je ešte vyššia. Duslo zamestnáva zhruba 6 % práceschopného obyvateľstva v Šali. Počas výstavby nového závodu vedenie firmy očakáva, že v rokoch 2016 a 2017 bude na stavbe pracovať denne 1700 zamestnancov subdodávateľských firiem podieľajúcich sa na výstavbe. Firma sa zaviazala, že 10 rokov po spustení novej výrobne neklesne počet zamestnancov Dusla pod 1800.

Na výstavbu Čpavku 4 dostane Duslo Šaľa štátnu pomoc. Daňové úľavy vo výške 58 miliónov eur odobrila Európska komisia ako regionálnu pomoc. „Keď sa pozrieme, aké dotácie a pomoci dostávali zahraniční investori, pýtam sa, prečo by nemohli podobnú pomoc dostať aj domáci investori. Európska komisia potvrdila, že táto pomoc neodporuje žiadnej hospodárskej súťaži,“ povedal Bláha. Zároveň poprel, že by Duslo zvažovalo presun investície do inej krajiny, ak spoločnosť štátnu pomoc nedostane. „Zvažovali by sme, či novú výrobňu stavať alebo nie, o presune sme nikdy neuvažovali. Kontrakt sme mali podpísaný skôr, ako komisia rozhodla o schválení štátnej pomoci.“ Podľa jeho slov sa majiteľ Agrofertu rozhodol pre Slovensko napriek tomu, že krajina mala nevýhodnejšiu pozíciu v porovnaní s Českom a Nemeckom. „Porovnávali sme ceny základných surovín – nakupovaného zemného plynu, elektrickej energie a vody. A tu má Slovensko najhoršiu pozíciu z porovnávaných troch krajín,“ tvrdí riaditeľ Dusla.