Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 25. november 2024Meniny má Katarína
< sekcia Ekonomika

Vystúpenie Grécka z eurozóny by stálo Francúzsko vyše 66 mld. eur

Ilustračné foto Foto: TASR/AP
Thomas Mirow Foto: TASR/Tomáš Halász

Navyše by bankový systém krajiny musel odpísať úvery za 20 miliárd eur, vyplýva zo štúdie lillskej IESEG School of Management.

Paríž 15. mája (TASR) - Vystúpenie Grécka z eurozóny by francúzskych daňových poplatníkov stálo 66,4 miliardy eur. Navyše by bankový systém krajiny musel odpísať úvery za 20 miliárd eur, vyplýva zo štúdie lillskej IESEG School of Management.

Podľa Erica Dora, šéfa výskumu IESEG School of Management, odchod Atén z menovej únie by spôsobil, že aj ostatné štáty eurozóny by prišli prinajmenšom o časť svojich pohľadávok voči Grécku. Ide o biletarálne úvery, ktoré Grécko dostalo od Európskeho fondu finančnej stability (EFSF), grécky dlh, ktorý vlastní Európska centrálna banka (ECB) a záväzky Grécka v rámci transeurópskeho zúčtovacieho systému Target2, využívaného pri cezhraničných platbách v eurosystéme, uvádza sa v štúdii.

Francúzsky podiel sa rovná pätine celkovej sumy a dosiahol by 66,4 miliardy eur, uviedol Dor. "Krach len málokedy spôsobí, že veritelia prídu o všetko. Straty môžu byť len zlomkom z tohto horného limitu, ale v každom prípade by zrejme dosiahli niekoľko desiatok miliárd eur."

Dor tiež odhadol, že celková angažovanosť francúzskych bánk v Grécku predstavuje 39,7 miliardy eur. Ak by Atény opustili eurozónu, ich nová mena by devalvovala približne o 50 %, čo by pre francúzske banky znamenalo straty 19,8 miliardy eur.

Ak Grécko odíde , Európa stratí dôveryhodnosti



Prezident Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD) Thomas Mirow varoval pred následkami vystúpenia Grécka z eurozóny. Pre samotné Atény by podľa neho návrat k drachme znamenal "nesmierne ťažkú a dramatickú situáciu".

Aj riziká pre zvyšok eurozóny sú podľa neho obrovské. Európe totiž hrozí, že stratí dôveryhodnosť. "Je ohrozený základný model európskej argumentácie."

"Európska únia roky tvrdila, že grécky problém je riešiteľný, vyriešime ho," uviedol Mirow. "Stratu dôveryhodnosti, ku ktorej príde, by nemal nikto podceňovať," uviedol šéf EBRD. Zároveň vylúčil, že by Grécko po prípadnom vystúpení z eurozóny mohlo dostať investičné prostriedky od EBRD.

Mirow dodal, že ďalšie problémové krajiny Španielsko a Taliansko sa nebude dať zachraňovať podobne ako v Grécko a Írsko. "Považujem ich za príliš veľké, aby mohli byť predmetom záchrannej akcie zvonka."