Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prieskum ukázal, že v porovnaní s rokom 2019 vzrástlo pri vykurovaní domácností využívanie elektriny z 13,9 % na 14,6 % a drevených brikiet a peliet z 8,7 % na 11,4 %.
Autor TASR
Bratislava 5. apríla (TASR) - Podiel domácností na Slovensku s individuálnym vykurovaním, ktoré na tento účel využívajú drevo, dosiahol minulý rok 87 %. Išlo tak o mierny pokles oproti roku 2019, kedy ich bolo 89 %. Vyplýva to zo štatistického zisťovania v domácnostiach s individuálnym vykurovaním, ktoré v roku 2022 realizoval Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) v spolupráci so Štatistickým úradom (ŠÚ) SR. Jeho výsledky v stredu prezentovali predstavitelia SHMÚ. Ukázalo sa podľa nich, že namiesto dreva mierne stúplo využívanie alternatívnych palív.
Drevo tvorilo 79 % z celkového objemu obstarávaného paliva v týchto domácnostiach, čo predstavovalo pokles o 5 percentuálnych bodov (p. b.) v porovnaní s rokom 2019. Takisto sa znížila priemerná spotreba dreva, a to zo 7,8 na 7,3 tony za rok.
"Pokleslo množstvo domácností, ktoré ako palivo využívajú drevo na úkor toho, že začali používať alternatívne nízkoemisné palivá, ako sú zemný plyn, elektrická energia, drevené pelety a brikety," priblížil špecialista na životné prostredie SHMÚ Roman Mach.
Prieskum ukázal, že v porovnaní s rokom 2019 vzrástlo pri vykurovaní domácností využívanie elektriny z 13,9 % na 14,6 % a drevených brikiet a peliet z 8,7 % na 11,4 %. Naopak, mierne kleslo využívanie zemného plynu, zo 16,6 % na 14,8 %. "Tieto údaje naznačujú a potvrdilo sa nám, že sa pokračuje v prechode na modernejšie a ekologickejšie palivá," konštatoval Mach.
Od roku 2010 bolo na Slovensku zrekonštruovaných 58 % rodinných domov. V porovnaní so štatistickým zisťovaním v roku 2019 išlo o nárast o 8 p. b. Najväčší podiel zrekonštruovaných domov bol v Prešovskom a Košickom kraji, výsledky však boli podľa Macha podobné vo všetkých krajoch.
"Ak boli domy rekonštruované, najčastejšie mali vymenené okná (82 %), spravenú izoláciu obvodových múrov (42 %), zateplené strechy (31 %)," priblížil špecialista SHMÚ. Väčšina domácností vykuruje celý rodinný dom, a to na teplotu v rozmedzí 20 až 24 stupňov Celzia. Tieto výsledky sú veľmi podobné ako v predchádzajúcom zisťovaní.
"Keď si pozrieme sektor energetika, kde sa tvorí najväčšie množstvo emisií nielen skleníkových plynov, ale aj znečisťujúcich látok, celkové emisie z domácností tvoria takmer 13 %, čo nie je zanedbateľné množstvo. A to sú hlavne emisie z individuálneho vykurovania domácností, ktoré momentálne nie sú regulované žiadnou legislatívou, ako je to pri priemyselných procesoch," priblížila vedúca odboru Emisie a biopalivá SHMÚ Janka Szemesová. Informácie o spôsoboch vykurovania v domácnostiach úrad zisťuje opakovane, minulý rok tak spravil už tretíkrát a v doteraz najväčšom rozsahu.
Problémom sú podľa nej hlavne emisie pevných prachových častíc. "Tých produkujú domácnosti s individuálnym vykurovaním viac ako 62 %. Vieme, že tieto emisie ohrozujú zdravie ľudí," upozornila Szemesová. Podobne sú problémom aj emisie prchavých organických látok. Podiel domácností v tejto oblasti je 37 % a sú spôsobené hlavne používaním nekvalitných palív a zlým spôsobom vykurovania.
Individuálne vykurovanie domácností a ním spôsobené znečistenie ovzdušia emisiami spôsobuje podľa odborníčky SHMÚ hlavne v zimných mesiacoch smogové situácie, zdravotné komplikácie obyvateľov a znižuje kvalitu ovzdušia. Zároveň to znemožňuje plnenie klimatických cieľov, ku ktorým sa Slovenská republika zaviazala, upozornila.
Drevo tvorilo 79 % z celkového objemu obstarávaného paliva v týchto domácnostiach, čo predstavovalo pokles o 5 percentuálnych bodov (p. b.) v porovnaní s rokom 2019. Takisto sa znížila priemerná spotreba dreva, a to zo 7,8 na 7,3 tony za rok.
"Pokleslo množstvo domácností, ktoré ako palivo využívajú drevo na úkor toho, že začali používať alternatívne nízkoemisné palivá, ako sú zemný plyn, elektrická energia, drevené pelety a brikety," priblížil špecialista na životné prostredie SHMÚ Roman Mach.
Prieskum ukázal, že v porovnaní s rokom 2019 vzrástlo pri vykurovaní domácností využívanie elektriny z 13,9 % na 14,6 % a drevených brikiet a peliet z 8,7 % na 11,4 %. Naopak, mierne kleslo využívanie zemného plynu, zo 16,6 % na 14,8 %. "Tieto údaje naznačujú a potvrdilo sa nám, že sa pokračuje v prechode na modernejšie a ekologickejšie palivá," konštatoval Mach.
Od roku 2010 bolo na Slovensku zrekonštruovaných 58 % rodinných domov. V porovnaní so štatistickým zisťovaním v roku 2019 išlo o nárast o 8 p. b. Najväčší podiel zrekonštruovaných domov bol v Prešovskom a Košickom kraji, výsledky však boli podľa Macha podobné vo všetkých krajoch.
"Ak boli domy rekonštruované, najčastejšie mali vymenené okná (82 %), spravenú izoláciu obvodových múrov (42 %), zateplené strechy (31 %)," priblížil špecialista SHMÚ. Väčšina domácností vykuruje celý rodinný dom, a to na teplotu v rozmedzí 20 až 24 stupňov Celzia. Tieto výsledky sú veľmi podobné ako v predchádzajúcom zisťovaní.
"Keď si pozrieme sektor energetika, kde sa tvorí najväčšie množstvo emisií nielen skleníkových plynov, ale aj znečisťujúcich látok, celkové emisie z domácností tvoria takmer 13 %, čo nie je zanedbateľné množstvo. A to sú hlavne emisie z individuálneho vykurovania domácností, ktoré momentálne nie sú regulované žiadnou legislatívou, ako je to pri priemyselných procesoch," priblížila vedúca odboru Emisie a biopalivá SHMÚ Janka Szemesová. Informácie o spôsoboch vykurovania v domácnostiach úrad zisťuje opakovane, minulý rok tak spravil už tretíkrát a v doteraz najväčšom rozsahu.
Problémom sú podľa nej hlavne emisie pevných prachových častíc. "Tých produkujú domácnosti s individuálnym vykurovaním viac ako 62 %. Vieme, že tieto emisie ohrozujú zdravie ľudí," upozornila Szemesová. Podobne sú problémom aj emisie prchavých organických látok. Podiel domácností v tejto oblasti je 37 % a sú spôsobené hlavne používaním nekvalitných palív a zlým spôsobom vykurovania.
Individuálne vykurovanie domácností a ním spôsobené znečistenie ovzdušia emisiami spôsobuje podľa odborníčky SHMÚ hlavne v zimných mesiacoch smogové situácie, zdravotné komplikácie obyvateľov a znižuje kvalitu ovzdušia. Zároveň to znemožňuje plnenie klimatických cieľov, ku ktorým sa Slovenská republika zaviazala, upozornila.
