Bratislava 28. septembra (TASR) - Zjednodušenie podpisovania elektronických podaní, online platby kartou za elektronické služby štátu, centrálny register elektronických rozhodnutí či jednotné úradné doručovanie. Tieto zmeny prinesie novela zákona o e-Governmente. Právnu normu z dielne Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Petra Pellegriniho (Smer-SD) podpísal prezident SR Andrej Kiska.

Novela zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci zavádza povinné centrálne doručovanie úradných rozhodnutí občanom. Štátne orgány a organizácie nebudú skúmať, kto má aktivovanú elektronickú schránku. Vydajú elektronické rozhodnutie, pošlú ho Národnej agentúre pre sieťové a elektronické služby, a tá ho doručí do e-schránky tým, ktorí ju majú. Tým, čo e-schránku mať nebudú, príde toto rozhodnutie fyzicky poštou.

"Sľubujeme si od toho významné úspory, pretože dnes tie milióny úradných rozhodnutí doručuje každý rezort samostatne, vo vlastnej réžii. Cítime, že tento jednotný spôsob doručovania bude mať výrazný dosah aj na zníženie nákladov zo štátneho rozpočtu," uviedol podpredseda vlády Peter Pellegrini.

Úrad vicepremiéra chce tiež zriadiť register úradných rozhodnutí. Budú sa tam archivovať všetky rozhodnutia, ktoré úrad občanom a firmám poslal. Pellegrini považuje za veľký benefit, že si ich budú môcť z archívu kedykoľvek vyžiadať. Zároveň štát nebude môcť od občanov pýtať rozhodnutie viac ako raz, keďže bude všetko dostupné na jednom mieste.

Právna úprava prináša aj možnosť platiť za elektronické služby štátu platobnou kartou alebo prevodným príkazom cez internet banking. Efektívnejšiemu používaniu digitálnych služieb bráni podľa Pellegriniho aj to, že úrady až nadmieru vyžadujú zaručený elektronický podpis (ZEP). Dnes pritom pri viacerých úkonoch nie je podpis pred notárom potrebný, rovnako by sa teda malo pristupovať aj k používaniu ZEP. Zákon určuje, kde sa takýto podpis vyžadovať má a kde už nie.

Novela definuje aj tzv. spoločné moduly. Tam, kde už existuje centrálne riešenie a štát investoval verejné zdroje, si ministerstvá a úrady nebudú môcť vytvárať vlastné riešenia. Úrad vicepremiéra sa tým vracia aj k myšlienke centrálnej elektronickej podateľne, ktorú úrady doteraz odmietali. Tí, čo už majú svoju podateľňu, dostanú prechodné obdobie do roku 2020.

Prvýkrát sa v zákone vyskytujú aj sankcie. "Nie všetky úrady si plnia svoje úlohy, ktoré im vyplývajú zo zákona o e-Governmente. Aby sme mali účinný nástroj na vymáhanie plnenia si zákonných povinností zo strany rezortov a orgánov verejnej správy," zdôraznil Pellegrini.

Prijatím pozmeňujúceho návrhu Petra Kresáka (Most-Híd) sa zjednoduší aj komunikácia v rámci systému e-Governmentu. "Cieľom je zjednodušiť iné doručovanie než do elektronickej schránky pre ústredné orgány štátnej správy v situácii, keď je to účelnejšie a potrebné. Napríklad pri komunikácii s Národnou bankou Slovenska," priblížil Kresák.

Druhým cieľom jeho návrhu je umožniť komunikáciu medzi jednotlivými ministerstvami a zjednodušiť ju pomocou dohôd, ktoré budú môcť uzatvárať. "Tretím cieľom je napomôcť identifikácii verejného záujmu pri rozhodovaní stavebných úradov v súvislosti s presieťovávaním Slovenskej republiky," dodal Kresák.