Ministerstvo chce inštitút vyvlastnenia zakotviť do geologického zákona. Jeho súčasné znenie umožňuje len nútené obmedzenie vlastníckych práv.
Autor TASR
Bratislava 6. februára (TASR) - Možnosť vyvlastňovať súkromné pozemky, na ktorých sa nachádzajú environmentálne záťaže a ich majitelia nesúhlasia s ich odstránením, väčšina pléna podporuje. Do druhého čítania sa v utorok dostal návrh novely zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže, o ktorom parlament rokuje v zrýchlenom režime.
Novela podľa ministra životného prostredia Lászlóa Sólymosa (Most-Híd) reaguje aj na situáciu s plánovanou sanáciou skládky v bratislavskej Vrakuni, kde je problém pri stavebnom konaní pri troch pozemkoch. "Myslím si, že neexistuje väčší verejný záujem, ako je sanácia skládky nebezpečného odpadu," povedal pre TASR. Prípadom vrakunskej skládky argumentuje ministerstvo aj potrebu zrýchleného legislatívneho konania.
Ministerstvo chce inštitút vyvlastnenia zakotviť do geologického zákona. Jeho súčasné znenie umožňuje len nútené obmedzenie vlastníckych práv. Ako však poukazuje envirorezort, sanácia envirozáťaže nie je dočasná činnosť, ale trvalá, keďže ide o stavebné činnosti. Nepriamo preto právnu normu novelizuje zákonom o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže. Pokiaľ legislatívnu zmenu odobrí parlament a prezident, platiť by mala od marca.
"Inštitút vyvlastnenia má slúžiť ako nástroj zabezpečenia prechodu vlastníckeho práva v tých prípadoch, v ktorých je nevyhnutná realizácia stavebných prác a kde už nie je možná dohoda s vlastníkom záujmovej nehnuteľnosti. Využitie inštitútu vyvlastnenia podľa ustanovení geologického zákona sa bude vzťahovať výlučne na sanáciu environmentálnej záťaže a nebude ho možné uplatniť v prípadoch geologického prieskumu a súvisiacich prác," vysvetlil v materiáli envirorezort.
Novela podľa ministra životného prostredia Lászlóa Sólymosa (Most-Híd) reaguje aj na situáciu s plánovanou sanáciou skládky v bratislavskej Vrakuni, kde je problém pri stavebnom konaní pri troch pozemkoch. "Myslím si, že neexistuje väčší verejný záujem, ako je sanácia skládky nebezpečného odpadu," povedal pre TASR. Prípadom vrakunskej skládky argumentuje ministerstvo aj potrebu zrýchleného legislatívneho konania.
Ministerstvo chce inštitút vyvlastnenia zakotviť do geologického zákona. Jeho súčasné znenie umožňuje len nútené obmedzenie vlastníckych práv. Ako však poukazuje envirorezort, sanácia envirozáťaže nie je dočasná činnosť, ale trvalá, keďže ide o stavebné činnosti. Nepriamo preto právnu normu novelizuje zákonom o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže. Pokiaľ legislatívnu zmenu odobrí parlament a prezident, platiť by mala od marca.
"Inštitút vyvlastnenia má slúžiť ako nástroj zabezpečenia prechodu vlastníckeho práva v tých prípadoch, v ktorých je nevyhnutná realizácia stavebných prác a kde už nie je možná dohoda s vlastníkom záujmovej nehnuteľnosti. Využitie inštitútu vyvlastnenia podľa ustanovení geologického zákona sa bude vzťahovať výlučne na sanáciu environmentálnej záťaže a nebude ho možné uplatniť v prípadoch geologického prieskumu a súvisiacich prác," vysvetlil v materiáli envirorezort.