Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vyplýva to z tvrdení Inštitútu finančnej politiky.
Autor TASR
Bratislava 19. marca (TASR) – Trh práce, zdravotníctvo a základné školstvo sú tri priority, na ktoré by malo Slovensko zamerať svoje reformné úsilie. Konštatoval to dnes Inštitút finančnej politiky (IFP) pri ministerstve financií, ktorý vytvoril manuál s metodikou ako identifikovať oblasti života s najväčším potenciálom na zlepšenie.
"Slovensko za vyspelými krajinami najviac zaostáva vo výsledkoch na trhu práce a v zdravotníctve. Podpriemerné a stále sa zhoršujúce výsledky však dosahujeme aj v kvalite základného školstva, ktorého dôsledky sa prejavia až v dlhšom horizonte. Na tieto oblasti by sa preto malo sústrediť reformné úsilie vlády," upozornil analytik IFP Martin Haluš.
Cieľom manuálu je podľa neho navrhnúť metodiku identifikácie troch priorít, na ktoré by sa mali sústrediť opatrenia Národného programu reforiem, ktorý každoročne v apríli schvaľuje vláda. "Systematické definovanie priorít slovenskej ekonomiky na základe dopredu známej a dobre merateľnej metodiky odbúrava subjektívne vnímanie a zaručuje konzistentnosť. To napomáha tiež úspešnej realizácii reforiem a uľahčuje vyhodnocovanie ich pokroku," domnieva sa.
Kvalita života podľa OECD
Autori metodiky sa inšpirovali konceptom merania kvality života podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Ten sa pokúša zachytiť materiálne aspekty, ako je príjem, bohatstvo a podmienky bývania, ale aj nemateriálne ako zdravie, vzdelávanie či občianska angažovanosť. "Pre národné účely sme okrem toho pridali aj indikátory merajúce pokrok pri dosahovaní modernej ekonomiky a okrem environmentálnej sme zohľadnili aj fiškálnu a sociálnu udržateľnosť," priblížil Haluš.
Inštitút preto navrhuje každé dva roky stanoviť tri priority slovenského hospodárstva. Pri veľkom počte priorít sa totiž vytráca údernosť a zmysel ich samotného stanovovania. "Prioritnými oblasťami budú sektory, kde najviac zaostávame za vyspelými krajinami, a teda s najväčším potenciálom a potrebou zlepšenia. Efekt prijímaných opatrení možno vyhodnotiť až s odstupom niekoľkých rokov, v prípade niektorých oblastí, napríklad školstvo, je horizont ešte dlhší," dodal analytik.
Dve z troch priorít sú identifikované na základe zaostávania Slovenska vo výsledkových ukazovateľoch oproti priemeru OECD alebo Európskej únie. Tretia priorita môže byť identifikovaná aj na základe národných špecifík a analýzou domácich ukazovateľov.
"Slovensko za vyspelými krajinami najviac zaostáva vo výsledkoch na trhu práce a v zdravotníctve. Podpriemerné a stále sa zhoršujúce výsledky však dosahujeme aj v kvalite základného školstva, ktorého dôsledky sa prejavia až v dlhšom horizonte. Na tieto oblasti by sa preto malo sústrediť reformné úsilie vlády," upozornil analytik IFP Martin Haluš.
Cieľom manuálu je podľa neho navrhnúť metodiku identifikácie troch priorít, na ktoré by sa mali sústrediť opatrenia Národného programu reforiem, ktorý každoročne v apríli schvaľuje vláda. "Systematické definovanie priorít slovenskej ekonomiky na základe dopredu známej a dobre merateľnej metodiky odbúrava subjektívne vnímanie a zaručuje konzistentnosť. To napomáha tiež úspešnej realizácii reforiem a uľahčuje vyhodnocovanie ich pokroku," domnieva sa.
Kvalita života podľa OECD
Autori metodiky sa inšpirovali konceptom merania kvality života podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Ten sa pokúša zachytiť materiálne aspekty, ako je príjem, bohatstvo a podmienky bývania, ale aj nemateriálne ako zdravie, vzdelávanie či občianska angažovanosť. "Pre národné účely sme okrem toho pridali aj indikátory merajúce pokrok pri dosahovaní modernej ekonomiky a okrem environmentálnej sme zohľadnili aj fiškálnu a sociálnu udržateľnosť," priblížil Haluš.
Inštitút preto navrhuje každé dva roky stanoviť tri priority slovenského hospodárstva. Pri veľkom počte priorít sa totiž vytráca údernosť a zmysel ich samotného stanovovania. "Prioritnými oblasťami budú sektory, kde najviac zaostávame za vyspelými krajinami, a teda s najväčším potenciálom a potrebou zlepšenia. Efekt prijímaných opatrení možno vyhodnotiť až s odstupom niekoľkých rokov, v prípade niektorých oblastí, napríklad školstvo, je horizont ešte dlhší," dodal analytik.
Dve z troch priorít sú identifikované na základe zaostávania Slovenska vo výsledkových ukazovateľoch oproti priemeru OECD alebo Európskej únie. Tretia priorita môže byť identifikovaná aj na základe národných špecifík a analýzou domácich ukazovateľov.
