Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Výrazne nižšie príjmy marginalizovaných domácností sa podľa Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity odzrkadľujú aj na ukazovateľoch chudoby a sociálneho vylúčenia.
Autor TASR
Bratislava 4. novembra (TASR) – Dosiahnutá úroveň vzdelania je jedným z hlavných faktorov s potenciálne zásadným vplyvom na zamestnanosť, avšak rozsah tohto vplyvu sa medzi marginalizovanými rómskymi komunitami a celkovou populáciou na Slovensku líši. Vyplýva to z novej analytickej publikácie Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity.
Ako ďalej o zisteniach informoval Úrad vlády (ÚV) SR, kým spomedzi osôb z marginalizovaných rómskych komunít v produktívnom veku s nízkym vzdelaním bol podiel zamestnaných 19 %, v celkovej populácii bola zamestnanosť v rovnakej vekovo-vzdelanostnej skupine 38 %. Pri osobách so strednou úrovňou vzdelania je podiel zamestnaných v marginalizovaných rómskych komunitách 42 % a v celkovej populácii 77 %.
Zamestnanosť marginalizovaných Rómov je tak podľa úradu splnomocnenca výrazne nižšia ako zamestnanosť ľudí z celkovej populácie s rovnakým vzdelaním. Dôvodom tak môže byť sociálne vylúčenie znemožňujúce integráciu na trhu práce, ale aj diskriminačné postoje zamestnávateľov.
Dostupné údaje podľa zistení ukazujú, že ani príjem zo zamestnania často nepostačuje na prekonanie núdze a finančných problémov. Zatiaľ čo v celkovej populácii na Slovensku žije pod hranicou chudoby 5 % pracujúcich osôb, v prípade ľudí z marginalizovaných rómskych komunít je to viac ako polovica (57 %) zamestnaných. Samotná práca tak na vymanenie sa z chudoby ani zďaleka nemusí stačiť a tzv. pracujúca chudoba je v prostredí marginalizovaných rómskych komunít pomerne výrazným javom.
Viac ako polovica (54 %) ľudí z marginalizovaných rómskych komunít podľa analýzy žije v domácnostiach s príjmom nižším ako 4 eurá na osobu na deň, pričom v prípade 16 % je to menej ako dve eurá na osobu na deň. Vzhľadom na to, že príjmy týchto domácností v prepočte nedosahujú ani úroveň životného minima, možno hovoriť o extrémnej príjmovej chudobe, ktorú adekvátne nezmierňuje ani systém sociálnej pomoci. V celkovej populácii na Slovensku žije pod príjmovou hranicou 4 eurá na osobu na deň menej ako 2 % ľudí.
Výrazne nižšie príjmy marginalizovaných domácností sa podľa Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity odzrkadľujú aj na ukazovateľoch chudoby a sociálneho vylúčenia. Až 87 % domácností marginalizovaných rómskych komunít je podľa zistení úradu ohrozených chudobou a 52 % z nich čelí závažnej materiálnej deprivácii, v porovnaní s 11 % (riziko chudoby), respektíve 6 % (závažná materiálna deprivácia) zo všeobecnej populácie.
Deti podľa analytickej publikácie predstavujú v marginalizovaných komunitách, ako aj v celkovej populácii, najzraniteľnejšiu vekovú skupinu. Dôvodom je ich vysoká závislosť od postavenia ich rodičov na trhu práce, ktorá je najmä v marginalizovaných komunitách spojená s obmedzeným prístupom k službám a nízkymi príjmami.
Ako ďalej o zisteniach informoval Úrad vlády (ÚV) SR, kým spomedzi osôb z marginalizovaných rómskych komunít v produktívnom veku s nízkym vzdelaním bol podiel zamestnaných 19 %, v celkovej populácii bola zamestnanosť v rovnakej vekovo-vzdelanostnej skupine 38 %. Pri osobách so strednou úrovňou vzdelania je podiel zamestnaných v marginalizovaných rómskych komunitách 42 % a v celkovej populácii 77 %.
Zamestnanosť marginalizovaných Rómov je tak podľa úradu splnomocnenca výrazne nižšia ako zamestnanosť ľudí z celkovej populácie s rovnakým vzdelaním. Dôvodom tak môže byť sociálne vylúčenie znemožňujúce integráciu na trhu práce, ale aj diskriminačné postoje zamestnávateľov.
Dostupné údaje podľa zistení ukazujú, že ani príjem zo zamestnania často nepostačuje na prekonanie núdze a finančných problémov. Zatiaľ čo v celkovej populácii na Slovensku žije pod hranicou chudoby 5 % pracujúcich osôb, v prípade ľudí z marginalizovaných rómskych komunít je to viac ako polovica (57 %) zamestnaných. Samotná práca tak na vymanenie sa z chudoby ani zďaleka nemusí stačiť a tzv. pracujúca chudoba je v prostredí marginalizovaných rómskych komunít pomerne výrazným javom.
Viac ako polovica (54 %) ľudí z marginalizovaných rómskych komunít podľa analýzy žije v domácnostiach s príjmom nižším ako 4 eurá na osobu na deň, pričom v prípade 16 % je to menej ako dve eurá na osobu na deň. Vzhľadom na to, že príjmy týchto domácností v prepočte nedosahujú ani úroveň životného minima, možno hovoriť o extrémnej príjmovej chudobe, ktorú adekvátne nezmierňuje ani systém sociálnej pomoci. V celkovej populácii na Slovensku žije pod príjmovou hranicou 4 eurá na osobu na deň menej ako 2 % ľudí.
Výrazne nižšie príjmy marginalizovaných domácností sa podľa Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity odzrkadľujú aj na ukazovateľoch chudoby a sociálneho vylúčenia. Až 87 % domácností marginalizovaných rómskych komunít je podľa zistení úradu ohrozených chudobou a 52 % z nich čelí závažnej materiálnej deprivácii, v porovnaní s 11 % (riziko chudoby), respektíve 6 % (závažná materiálna deprivácia) zo všeobecnej populácie.
Deti podľa analytickej publikácie predstavujú v marginalizovaných komunitách, ako aj v celkovej populácii, najzraniteľnejšiu vekovú skupinu. Dôvodom je ich vysoká závislosť od postavenia ich rodičov na trhu práce, ktorá je najmä v marginalizovaných komunitách spojená s obmedzeným prístupom k službám a nízkymi príjmami.
