Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kurzarbeit je nástroj, ktorý napríklad Nemecko využilo v rokoch 2012/2013 a 2019 pri následkoch finančnej krízy a v prípade, keď odvetvie smerovalo do recesie.
Autor TASR
Bratislava 30. marca (TASR) - Sedem ekonomických opatrení, ktoré v nedeľu (29. 3.) predstavila vláda Igora Matoviča (OĽaNO), nie je dostatočných a neochráni Slovensko od masovej nezamestnanosti. Medzi opatreniami totiž chýba plošné opatrenie pre všetky firmy postihnuté aktuálnou situáciou okolo nového koronavírusu. Tvrdí to rakúsky expert poradenskej spoločnosti Grant Thornton Wilfried Serles.
Podľa neho je preplatenie 80 % miezd zamestnancov v povinne zavretých firmách absolútne nedostatočné, ako navrhuje vláda. "Rovnakú pomoc potrebujú aj firmy, ktoré prišli o zákazky a čelia masovému prepúšťaniu. Vláda by mala dať možnosť uchádzať sa o rovnakú podporu plošne všetkým firmám, ktoré majú problémy. Pri hroziacej masovej nezamestnanosti totiž nie je žiadny rozdiel, či ľudia stratili prácu pre nariadenie alebo preto, že firma prišla o zákazky," myslí si Serles.
Riešením vo výnimočnej situácii, v akej sa nachádza aj Slovensko, je tzv. režim Kurzarbeit. Počas neho dostávajú zamestnanci svoj plat takmer v plnej výške. "Vo firmách, ktoré stratili zákazky v dôsledku aktuálnej situácie, je Kurzarbeit jediným opatrením, ktoré dokáže zabrániť masovému prepúšťaniu," tvrdí Serles. Vysvetľuje, že tým, že štát prevezme na seba osobné náklady, umožní firmám prežiť. "V momente, keď sa situácia zlepší, budú firmy pripravené obnoviť výrobu a služby a pomôcť ekonomike. Kurzarbeit dokáže dočasne odbremeniť ekonomiku a zachovať pracovné miesta. Kurzarbeit je férové sociálne opatrenie, ktoré dokáže zabezpečiť, aby sa koronavírus nezmenil zo zdravotnej na sociálnu epidémiu so stovkami až tisíckami nezamestnaných. Takýto vývoj by mohol byť pre štát smrteľný" hovorí Serles.
Kurzarbeit je nástroj, ktorý napríklad Nemecko využilo v rokoch 2012/2013 a 2019 pri následkoch finančnej krízy a v prípade, keď odvetvie smerovalo do recesie. Skúsenosti s ním má aj Rakúsko, pričom obe krajiny tento model aktivovali aj v súčasnej situácii.
V Rakúsku sa v súvislosti s novým koronavírusom zaviedli viaceré opatrenia. Firmy môžu počas šiestich týždňov požiadať o rozšírený program Kurzarbeit. Robia sa dohody s odbormi vo firme, respektíve s jednotlivými zamestnancami, ak vo firme nepôsobí odborová organizácia. Pred odsúhlasením dohody odbormi musí firma vyriešiť saldo plateného voľna a dovoleniek z predchádzajúcich rokov, následne firma žiada o príspevok na Kurzarbeit. V súčasnosti je štandardná doba Kurzarbeit tri mesiace s možným predĺžením, pričom rozsah tohto nástroja je možné rozšíriť až na 100 % platu zamestnanca. Počas celej doby trvania Kurzarbeitu sa firmy zaväzujú pracovať aspoň v rozsahu 10 %. Miera náhrady príjmu predstavuje 80 % čistého príjmu, ak mal zamestnanec pred režimom Kurzarbeit hrubý plat presahujúci 2685 eur, 85 % čistého príjmu, ak mal zamestnanec pred režimom Kurzarbeit hrubý plat medzi 1700 eur a 2685 eur, a 90 % čistého príjmu, ak mal zamestnanec pred režimom Kurzarbeit hrubý plat do 1700 eur. Firma sa okrem toho zaväzuje udržať zamestnanosť všetkých nielen počas režimu Kurzarbeit, ale ešte mesiac po jeho skončení.
Podľa neho je preplatenie 80 % miezd zamestnancov v povinne zavretých firmách absolútne nedostatočné, ako navrhuje vláda. "Rovnakú pomoc potrebujú aj firmy, ktoré prišli o zákazky a čelia masovému prepúšťaniu. Vláda by mala dať možnosť uchádzať sa o rovnakú podporu plošne všetkým firmám, ktoré majú problémy. Pri hroziacej masovej nezamestnanosti totiž nie je žiadny rozdiel, či ľudia stratili prácu pre nariadenie alebo preto, že firma prišla o zákazky," myslí si Serles.
Riešením vo výnimočnej situácii, v akej sa nachádza aj Slovensko, je tzv. režim Kurzarbeit. Počas neho dostávajú zamestnanci svoj plat takmer v plnej výške. "Vo firmách, ktoré stratili zákazky v dôsledku aktuálnej situácie, je Kurzarbeit jediným opatrením, ktoré dokáže zabrániť masovému prepúšťaniu," tvrdí Serles. Vysvetľuje, že tým, že štát prevezme na seba osobné náklady, umožní firmám prežiť. "V momente, keď sa situácia zlepší, budú firmy pripravené obnoviť výrobu a služby a pomôcť ekonomike. Kurzarbeit dokáže dočasne odbremeniť ekonomiku a zachovať pracovné miesta. Kurzarbeit je férové sociálne opatrenie, ktoré dokáže zabezpečiť, aby sa koronavírus nezmenil zo zdravotnej na sociálnu epidémiu so stovkami až tisíckami nezamestnaných. Takýto vývoj by mohol byť pre štát smrteľný" hovorí Serles.
Kurzarbeit je nástroj, ktorý napríklad Nemecko využilo v rokoch 2012/2013 a 2019 pri následkoch finančnej krízy a v prípade, keď odvetvie smerovalo do recesie. Skúsenosti s ním má aj Rakúsko, pričom obe krajiny tento model aktivovali aj v súčasnej situácii.
V Rakúsku sa v súvislosti s novým koronavírusom zaviedli viaceré opatrenia. Firmy môžu počas šiestich týždňov požiadať o rozšírený program Kurzarbeit. Robia sa dohody s odbormi vo firme, respektíve s jednotlivými zamestnancami, ak vo firme nepôsobí odborová organizácia. Pred odsúhlasením dohody odbormi musí firma vyriešiť saldo plateného voľna a dovoleniek z predchádzajúcich rokov, následne firma žiada o príspevok na Kurzarbeit. V súčasnosti je štandardná doba Kurzarbeit tri mesiace s možným predĺžením, pričom rozsah tohto nástroja je možné rozšíriť až na 100 % platu zamestnanca. Počas celej doby trvania Kurzarbeitu sa firmy zaväzujú pracovať aspoň v rozsahu 10 %. Miera náhrady príjmu predstavuje 80 % čistého príjmu, ak mal zamestnanec pred režimom Kurzarbeit hrubý plat presahujúci 2685 eur, 85 % čistého príjmu, ak mal zamestnanec pred režimom Kurzarbeit hrubý plat medzi 1700 eur a 2685 eur, a 90 % čistého príjmu, ak mal zamestnanec pred režimom Kurzarbeit hrubý plat do 1700 eur. Firma sa okrem toho zaväzuje udržať zamestnanosť všetkých nielen počas režimu Kurzarbeit, ale ešte mesiac po jeho skončení.
