Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Americká ministerka uviedla, že USA veria v progresívne zdanenie a nepodporia spoločné globálne zdaňovanie miliardárov.
Autor TASR
Washington 20. mája (TASR) - USA sú proti navrhovanej globálnej dani z bohatstva pre miliardárov. Uviedla to americká ministerka financií Janet Yellenová. Odmietla tak návrh Brazílie, Francúzska a ďalších krajín. TASR o tom informuje na základe článku denníka The Wall Street Journal (WSJ).
Brazília vyzvala skupinu G20, dvadsiatich najväčších ekonomík sveta, na koordinovaný prístup k zdaňovaniu ultrabohatých jednotlivcov, ktorí môžu presunúť svoje peniaze do jurisdikcií s nízkymi daňami. Návrh odzrkadľuje globálnu minimálnu daň pre korporácie, ku ktorej sa v roku 2021 prihlásilo približne 140 krajín, ale narazila na prekážky v USA a inde vo svete.
Yellenová však povedala, že USA nepodporia rozhovory o tejto otázke. Koncom týždňa sa má stretnúť s ministrami financií zo skupiny G7, siedmich najvyspelejších ekonomík sveta, ktorí by mali diskutovať o globálnej dani z bohatstva. Americká ministerka uviedla, že USA "veria v progresívne zdanenie" a nepodporia spoločné globálne zdaňovanie miliardárov.
Predstavitelia Brazílie, Francúzska, Španielska, Nemecka a Južnej Afriky diskutovali o pláne, ktorý by od miliardárov vyžadoval, aby každoročne platili dane v hodnote aspoň 2 % z ich celkového bohatstva.
Globálny výber dane by podľa zástancov tohto návrhu zabránil miliardárom presúvať svoje bohatstvo do krajín, kde sa môžu vyhnúť plateniu dane. A jednotlivé štáty by vďaka tomu mali vyššie daňové príjmy na financovanie iných priorít. Mohli by ich využiť na zníženie príjmovej nerovnosti, ktorá sa v uplynulých desaťročiach prudko prehĺbila.
"Presne to sme urobili s príjmami z minimálnej dane z príjmu právnických osôb," povedal minulý mesiac francúzsky minister financií Bruno Le Maire. "To isté by bolo v prípade globálneho zdaňovania najbohatších jednotlivcov."
Daň z príjmu sa vo väčšine krajín vyberá na základe bydliska osoby. Ale USA vyberajú od svojich občanov daň z ich globálneho príjmu, čo už teraz sťažuje Američanom uniknúť zdaneniu presunom majetku a zárobkov do zahraničia.
Aj keď administratíva prezidenta Joea Bidena navrhla výrazne zvýšiť dane pre Američanov s vysokými príjmami, upustila od dane z bohatstva, z čistého majetku jednotlivca. Biden namiesto toho presadil plán, aby Američania s majetkom v hodnote nad 100 miliónov USD (92,22 milióna eur) ročne platili 25-% daň zo všetkých svojich príjmov, vrátane nerealizovaných kapitálových ziskov.
Yellenová pomohla presadiť globálnu dohodu o minimálnej dani z príjmov právnických osôb vo výške 15 %, ktoré musia spoločnosti platiť v jurisdikciách, kde pôsobia. Ale keďže sú republikáni proti, Kongres dohodu neschválil.
(1 EUR = 1,0844 USD)
Brazília vyzvala skupinu G20, dvadsiatich najväčších ekonomík sveta, na koordinovaný prístup k zdaňovaniu ultrabohatých jednotlivcov, ktorí môžu presunúť svoje peniaze do jurisdikcií s nízkymi daňami. Návrh odzrkadľuje globálnu minimálnu daň pre korporácie, ku ktorej sa v roku 2021 prihlásilo približne 140 krajín, ale narazila na prekážky v USA a inde vo svete.
Yellenová však povedala, že USA nepodporia rozhovory o tejto otázke. Koncom týždňa sa má stretnúť s ministrami financií zo skupiny G7, siedmich najvyspelejších ekonomík sveta, ktorí by mali diskutovať o globálnej dani z bohatstva. Americká ministerka uviedla, že USA "veria v progresívne zdanenie" a nepodporia spoločné globálne zdaňovanie miliardárov.
Predstavitelia Brazílie, Francúzska, Španielska, Nemecka a Južnej Afriky diskutovali o pláne, ktorý by od miliardárov vyžadoval, aby každoročne platili dane v hodnote aspoň 2 % z ich celkového bohatstva.
Globálny výber dane by podľa zástancov tohto návrhu zabránil miliardárom presúvať svoje bohatstvo do krajín, kde sa môžu vyhnúť plateniu dane. A jednotlivé štáty by vďaka tomu mali vyššie daňové príjmy na financovanie iných priorít. Mohli by ich využiť na zníženie príjmovej nerovnosti, ktorá sa v uplynulých desaťročiach prudko prehĺbila.
"Presne to sme urobili s príjmami z minimálnej dane z príjmu právnických osôb," povedal minulý mesiac francúzsky minister financií Bruno Le Maire. "To isté by bolo v prípade globálneho zdaňovania najbohatších jednotlivcov."
Daň z príjmu sa vo väčšine krajín vyberá na základe bydliska osoby. Ale USA vyberajú od svojich občanov daň z ich globálneho príjmu, čo už teraz sťažuje Američanom uniknúť zdaneniu presunom majetku a zárobkov do zahraničia.
Aj keď administratíva prezidenta Joea Bidena navrhla výrazne zvýšiť dane pre Američanov s vysokými príjmami, upustila od dane z bohatstva, z čistého majetku jednotlivca. Biden namiesto toho presadil plán, aby Američania s majetkom v hodnote nad 100 miliónov USD (92,22 milióna eur) ročne platili 25-% daň zo všetkých svojich príjmov, vrátane nerealizovaných kapitálových ziskov.
Yellenová pomohla presadiť globálnu dohodu o minimálnej dani z príjmov právnických osôb vo výške 15 %, ktoré musia spoločnosti platiť v jurisdikciách, kde pôsobia. Ale keďže sú republikáni proti, Kongres dohodu neschválil.
(1 EUR = 1,0844 USD)
