Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ceny nehnuteľností narástli od roku 2003 o asi 90 %, čo predstavuje približne priemerný ročný nárast o 6,5 %.
Autor TASR
Bratislava 9. októbra (TASR) - Až 62 % Slovákov označuje kúpu nehnuteľnosti za tú najlepšiu formu dlhodobej investície. Popularita tejto formy investovania sa tak v porovnaní s rokom 2016 mierne zvýšila. Kryptomeny by volilo 6 % opýtaných. Rovnaký podiel respondentov označilo za najlepšiu formu dlhodobej investície vkladnú knižku alebo investičné diamanty. Vyplýva to z prieskumu ČSOB v spolupráci s agentúrou IPSOS.
"Nehnuteľnosti sa tradične a celosvetovo považujú za veľmi stabilnú formu uloženia a zhodnotenia peňazí. Predstavujú pre ľudí niečo „hmotné“, reálne, využiteľné, čo nie je len na „papieri“, a preto k tomu ľudia často inklinujú," komentuje výsledky Jozef Futrikanič, riaditeľ Odboru financovania nehnuteľností banky.
Ako pripomína, rozhodujúci je v tomto prípade typ nehnuteľnosti a potenciálu rastu jej ceny. Ceny nehnuteľností narástli od roku 2003 o asi 90 %, čo predstavuje približne priemerný ročný nárast o 6,5 %. Zároveň rástli aj ostatné ceny, ako aj platy. To znamená, ak mal niekto peniaze uložené iba doma a nehľadal iné alternatívy zhodnocovania finančných prostriedkov, napríklad fondy, spomínané nehnuteľnosti, akcie, atraktívne dlhopisy a podobne, tak jeho úspory stratili za posledných 14 – 15 rokov asi 50 % svojej pôvodnej hodnoty. Za nasporenú sumu si dnes človek dokáže kúpiť asi polovične veľkú nehnuteľnosť.
Zaujímavosťou je, že medzi mladšou generáciou sa na prvom mieste umiestnil sporiaci účet. Za najlepšiu formu dlhodobej investície ho označilo 48 % z nich, zatiaľ čo v celkovej populácii sa priemer pohyboval na úrovni 23 %.
Na treťom mieste sa umiestnili investície do fondov. Skúsenosť s nimi deklarovalo 20 % mladšej generácie a 54 % starších respondentov. Pre investovanie do fondov motivuje väčšinu z nich možnosť získať finančné prostriedky navyše a zhodnotiť ich lepšie, ako v prípade iných sporiacich produktov.
Z údajov banky vyplýva, že klienti uprednostňujú pravidelné investovanie v menších čiastkach, ako alternatívu voči pravidelnému sporeniu na sporiaci účet.
Na opačnom konci rebríčka dlhodobých investícií sa umiestnili hypotekárne záložné listy, vkladné knižky (po 3 %), ako aj dlhopisy a kryptomeny, ktoré preferovalo 6 % opýtaných. V prípade virtuálnych mien však nebolo badať významnejšie rozdiely medzi vekovou štruktúrou opýtaných. Pomerne výrazné rozdiely z pohľadu veku však nastali v prípade vkladnej knižky. Tú totiž za vhodnú formu dlhodobej investície označilo 17 % mladých, v porovnaní so 4 % spomedzi staršej generácie.
"Nehnuteľnosti sa tradične a celosvetovo považujú za veľmi stabilnú formu uloženia a zhodnotenia peňazí. Predstavujú pre ľudí niečo „hmotné“, reálne, využiteľné, čo nie je len na „papieri“, a preto k tomu ľudia často inklinujú," komentuje výsledky Jozef Futrikanič, riaditeľ Odboru financovania nehnuteľností banky.
Ako pripomína, rozhodujúci je v tomto prípade typ nehnuteľnosti a potenciálu rastu jej ceny. Ceny nehnuteľností narástli od roku 2003 o asi 90 %, čo predstavuje približne priemerný ročný nárast o 6,5 %. Zároveň rástli aj ostatné ceny, ako aj platy. To znamená, ak mal niekto peniaze uložené iba doma a nehľadal iné alternatívy zhodnocovania finančných prostriedkov, napríklad fondy, spomínané nehnuteľnosti, akcie, atraktívne dlhopisy a podobne, tak jeho úspory stratili za posledných 14 – 15 rokov asi 50 % svojej pôvodnej hodnoty. Za nasporenú sumu si dnes človek dokáže kúpiť asi polovične veľkú nehnuteľnosť.
Zaujímavosťou je, že medzi mladšou generáciou sa na prvom mieste umiestnil sporiaci účet. Za najlepšiu formu dlhodobej investície ho označilo 48 % z nich, zatiaľ čo v celkovej populácii sa priemer pohyboval na úrovni 23 %.
Na treťom mieste sa umiestnili investície do fondov. Skúsenosť s nimi deklarovalo 20 % mladšej generácie a 54 % starších respondentov. Pre investovanie do fondov motivuje väčšinu z nich možnosť získať finančné prostriedky navyše a zhodnotiť ich lepšie, ako v prípade iných sporiacich produktov.
Z údajov banky vyplýva, že klienti uprednostňujú pravidelné investovanie v menších čiastkach, ako alternatívu voči pravidelnému sporeniu na sporiaci účet.
Na opačnom konci rebríčka dlhodobých investícií sa umiestnili hypotekárne záložné listy, vkladné knižky (po 3 %), ako aj dlhopisy a kryptomeny, ktoré preferovalo 6 % opýtaných. V prípade virtuálnych mien však nebolo badať významnejšie rozdiely medzi vekovou štruktúrou opýtaných. Pomerne výrazné rozdiely z pohľadu veku však nastali v prípade vkladnej knižky. Tú totiž za vhodnú formu dlhodobej investície označilo 17 % mladých, v porovnaní so 4 % spomedzi staršej generácie.
