Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slovensko si v septembri 4,9 % medziročným tempom zdražovania potravín a nealkoholických nápojov vyslúžilo druhú priečku v rámci EÚ.
Autor TASR
Bratislava 26. októbra (TASR) - Za zdražovaním potravín v SR sú podľa analytikov rastúce mzdové náklady, vzostup cien agrokomodít na svetových trhoch a v poslednom čase aj africký mor ošípaných.
"Pod aktuálny vývoj cien potravín sa zrejme ešte stále podpisuje africký mor ošípaných majúci vplyv na vyššie ceny mäsa. Svoju rolu ale zohrávajú aj mzdové náklady súvisiace s príplatkami za prácu v noci či cez víkend alebo samotný rast minimálnej mzdy. Cenotvorbu v prípade potravín ovplyvňuje aj stav tohtoročnej úrody u nás či vo svete a s tým súvisiace ceny agrokomodít na svetových trhoch," priblížila analytička Wood & Company Eva Sadovská.
Slovensko si v septembri 4,9 % medziročným tempom zdražovania potravín a nealkoholických nápojov vyslúžilo druhú priečku v rámci EÚ. "Rýchlejšie ako u nás totiž rástli ceny potravín a nealko nápojov iba v Poľsku, a to o 6,5 %. Nasledovali Holandsko a Maďarsko s nárastmi o 4,8 % a 4,7 %. V celej EÚ sa ceny v prípade tejto podskupiny zvýšili o 2 %, v eurozóne o 1,2 %," vyčíslila.
Najvýraznejší nárast cien spomedzi potravín zaznamenali v septembri vybrané druhy zeleniny, zemiaky a bravčové mäso. "O vyše polovicu ako pred rokom bol drahší zeler a mak. Aj ceny zemiakov sú naďalej pomerne vysoké, oproti septembru 2018 až o 47 %. Za cibuľu si aktuálne Slováci priplácajú cca 45 %. No a peňaženky Slovákov pocítili taktiež dôsledky afrického moru ošípaných, nakoľko za viaceré druhy bravčových výrobkov si priplácame o 20 – 35 % viac ako vlani," doplnila Sadovská.
Ceny potravín bez alkoholu a tabaku v SR za obdobie viac ako 10 rokov, od mája 2009 rastú rýchlejšie ako medián všetkých krajín EÚ bez Spojeného kráľovstva, nie však úplne najrýchlejšie. Vyplýva to z dlhodobého porovnania, ktoré zverejnil odborný bankový časopis Národnej banky Slovenska (NBS) Biatec. "Slovensko má rýchlejší rast v porovnaní s mediánom krajín EÚ 27 pravdepodobne v dôsledku väčšieho vplyvu vývoja cien agrokomodít a nominálnych jednotkových nákladov práce," predpokladá autor analýzy Branislav Karmažin.
Od mája 2009 do augusta 2019 narástli ceny potravín na Slovensku podľa neho o 24,5 %. Je tak na piatom mieste s najvyšším rastom cien potravín spomedzi 27 krajín EÚ. Rýchlejší rast za toto obdobie dosiahli napríklad susedné Česko a Maďarsko a naopak, mierne nižší rast zaznamenalo Poľsko. "Významnú časť spotreby potravín a nealkoholických nápojov dovážame práve zo susedných krajín. Postavenie Slovenska tak nie je prekvapením," priblížil ekonóm.
Podľa jeho slov je badateľný korešpondujúci prenos cien poľnohospodárskych komodít do cien potravín až do začiatku roka 2015. "V nasledujúcom období až po súčasnosť je pravdepodobne hlavným faktorom rýchlejšieho rastu cien potravín na Slovensku rast nákladov práce," vysvetlil.
"Slovensko na základe porovnania všetkých bázických (východiskových) období za posledných desať rokov nie je z dlhodobého hľadiska krajinou s najvyšším rastom cien potravín spomedzi 27 krajín EÚ. Pri relatívnom pohľade je Slovensko krajinou s rýchlejším rastom cien potravín v porovnaní s mediánom krajín EÚ 27 pravdepodobne v dôsledku vyššieho vplyvu vývoja cien agrokomodít na finálnej spotrebiteľskej cene, ako aj nominálnych jednotkových nákladov práce," dodal ekonóm NBS.
"Pod aktuálny vývoj cien potravín sa zrejme ešte stále podpisuje africký mor ošípaných majúci vplyv na vyššie ceny mäsa. Svoju rolu ale zohrávajú aj mzdové náklady súvisiace s príplatkami za prácu v noci či cez víkend alebo samotný rast minimálnej mzdy. Cenotvorbu v prípade potravín ovplyvňuje aj stav tohtoročnej úrody u nás či vo svete a s tým súvisiace ceny agrokomodít na svetových trhoch," priblížila analytička Wood & Company Eva Sadovská.
Slovensko si v septembri 4,9 % medziročným tempom zdražovania potravín a nealkoholických nápojov vyslúžilo druhú priečku v rámci EÚ. "Rýchlejšie ako u nás totiž rástli ceny potravín a nealko nápojov iba v Poľsku, a to o 6,5 %. Nasledovali Holandsko a Maďarsko s nárastmi o 4,8 % a 4,7 %. V celej EÚ sa ceny v prípade tejto podskupiny zvýšili o 2 %, v eurozóne o 1,2 %," vyčíslila.
Najvýraznejší nárast cien spomedzi potravín zaznamenali v septembri vybrané druhy zeleniny, zemiaky a bravčové mäso. "O vyše polovicu ako pred rokom bol drahší zeler a mak. Aj ceny zemiakov sú naďalej pomerne vysoké, oproti septembru 2018 až o 47 %. Za cibuľu si aktuálne Slováci priplácajú cca 45 %. No a peňaženky Slovákov pocítili taktiež dôsledky afrického moru ošípaných, nakoľko za viaceré druhy bravčových výrobkov si priplácame o 20 – 35 % viac ako vlani," doplnila Sadovská.
Ceny potravín bez alkoholu a tabaku v SR za obdobie viac ako 10 rokov, od mája 2009 rastú rýchlejšie ako medián všetkých krajín EÚ bez Spojeného kráľovstva, nie však úplne najrýchlejšie. Vyplýva to z dlhodobého porovnania, ktoré zverejnil odborný bankový časopis Národnej banky Slovenska (NBS) Biatec. "Slovensko má rýchlejší rast v porovnaní s mediánom krajín EÚ 27 pravdepodobne v dôsledku väčšieho vplyvu vývoja cien agrokomodít a nominálnych jednotkových nákladov práce," predpokladá autor analýzy Branislav Karmažin.
Od mája 2009 do augusta 2019 narástli ceny potravín na Slovensku podľa neho o 24,5 %. Je tak na piatom mieste s najvyšším rastom cien potravín spomedzi 27 krajín EÚ. Rýchlejší rast za toto obdobie dosiahli napríklad susedné Česko a Maďarsko a naopak, mierne nižší rast zaznamenalo Poľsko. "Významnú časť spotreby potravín a nealkoholických nápojov dovážame práve zo susedných krajín. Postavenie Slovenska tak nie je prekvapením," priblížil ekonóm.
Podľa jeho slov je badateľný korešpondujúci prenos cien poľnohospodárskych komodít do cien potravín až do začiatku roka 2015. "V nasledujúcom období až po súčasnosť je pravdepodobne hlavným faktorom rýchlejšieho rastu cien potravín na Slovensku rast nákladov práce," vysvetlil.
"Slovensko na základe porovnania všetkých bázických (východiskových) období za posledných desať rokov nie je z dlhodobého hľadiska krajinou s najvyšším rastom cien potravín spomedzi 27 krajín EÚ. Pri relatívnom pohľade je Slovensko krajinou s rýchlejším rastom cien potravín v porovnaní s mediánom krajín EÚ 27 pravdepodobne v dôsledku vyššieho vplyvu vývoja cien agrokomodít na finálnej spotrebiteľskej cene, ako aj nominálnych jednotkových nákladov práce," dodal ekonóm NBS.
