To je prvý prepočet, môže sa ešte trochu hýbať, vyčíslil to minister financií SR Peter Kažimír.
Autor TASR
Bratislava 27. marca (TASR)- Slovensku sa pri rokovaniach o bankovej únii podarilo dosiahnuť viacero cieľov, ktoré si stanovilo. Informoval o tom na dnešnom rokovaní Výboru Národnej rady (NR) SR pre financie a rozpočet minister financií Peter Kažimír (Smer-SD).
Podarilo sa tak napríklad dosiahnuť, aby sa na záchranu bánk neskladali slovenskí daňoví poplatníci. Do pripravovaného rezolučného fondu by mali prispieť samotné finančné domy, podľa prvých prepočtov sumou 280 miliónov eur.
"Presadzovali sme princípy, aby sme minimalizovali negatívne vplyvy na štátny rozpočet a na fungovanie našich bánk a bankového sektora, ktorý je v relatívne veľmi dobrom stave, hlavne v porovnaní s niektorými inými krajinami," priblížil po skončení výboru pre TASR Kažimír.
Európske banky sa po novom budú zachraňovať zo spoločného záchranného fondu. Jeho celková kapacita bude 55 miliárd eur. Skladať sa do neho budú všetky európske banky, vrátane slovenských. "Počas najbližších ôsmich rokov by mali naše banky do tohto záchranného fondu prispieť sumou 280 miliónov eur. To je prvý prepočet, môže sa ešte trochu hýbať," vyčíslil minister.
Európska únia sa už dohodla na tom, že sa vytvorí jednotná rezolučná rada. "V otázke hlasovania v tomto rezolučnom výbore sa nám podarilo presadiť, aby mala jedna členská krajina jeden hlas," pokračoval Kažimír. Taktiež sa podarili vyrokovať pravidlá záchrany materských bánk. Slovensko presadzovalo, aby sa pri ich záchrane z rezolučného fondu zohľadnila rizikovosť bánk, ktoré patria do danej bankovej skupiny.
Slovensko si však bude musieť vytvoriť aj svoj vlastný rezolučný fond, do ktorého sa budú banky skladať. O prispievaní slovenských bánk do rezolučného fondu rokuje už rezort financií so Slovenskou bankovou asociáciou (SBA). Ako informoval šéf rezortu financií, tieto rokovania sú len na začiatku. V druhej polovici tohto roka by sa mal legislatívny návrh ohľadom bankovej únie dostať aj do Národnej rady (NR) SR.
Podarilo sa tak napríklad dosiahnuť, aby sa na záchranu bánk neskladali slovenskí daňoví poplatníci. Do pripravovaného rezolučného fondu by mali prispieť samotné finančné domy, podľa prvých prepočtov sumou 280 miliónov eur.
"Presadzovali sme princípy, aby sme minimalizovali negatívne vplyvy na štátny rozpočet a na fungovanie našich bánk a bankového sektora, ktorý je v relatívne veľmi dobrom stave, hlavne v porovnaní s niektorými inými krajinami," priblížil po skončení výboru pre TASR Kažimír.
Európske banky sa po novom budú zachraňovať zo spoločného záchranného fondu. Jeho celková kapacita bude 55 miliárd eur. Skladať sa do neho budú všetky európske banky, vrátane slovenských. "Počas najbližších ôsmich rokov by mali naše banky do tohto záchranného fondu prispieť sumou 280 miliónov eur. To je prvý prepočet, môže sa ešte trochu hýbať," vyčíslil minister.
Európska únia sa už dohodla na tom, že sa vytvorí jednotná rezolučná rada. "V otázke hlasovania v tomto rezolučnom výbore sa nám podarilo presadiť, aby mala jedna členská krajina jeden hlas," pokračoval Kažimír. Taktiež sa podarili vyrokovať pravidlá záchrany materských bánk. Slovensko presadzovalo, aby sa pri ich záchrane z rezolučného fondu zohľadnila rizikovosť bánk, ktoré patria do danej bankovej skupiny.
Slovensko si však bude musieť vytvoriť aj svoj vlastný rezolučný fond, do ktorého sa budú banky skladať. O prispievaní slovenských bánk do rezolučného fondu rokuje už rezort financií so Slovenskou bankovou asociáciou (SBA). Ako informoval šéf rezortu financií, tieto rokovania sú len na začiatku. V druhej polovici tohto roka by sa mal legislatívny návrh ohľadom bankovej únie dostať aj do Národnej rady (NR) SR.