Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
USA schválili tiež v decembri sekundárne sankcie voči zámorským finančným firmám. Čínske štátne banky následne sprísnili podmienky financovania ruských klientov.
Autor TASR
Moskva/Peking 13. júla (TASR) - Rýchle začlenenie čínskeho jüanu do ruskej ekonomiky, podnietené konfliktom so Západom v súvislosti s inváziou Ruska na Ukrajinu, už možno narazilo na svoje hranice. TASR o tom informuje na základe správy Bloomberg.
Krajiny, ktoré pokračujú v obchodovaní s Ruskom, čelia rastúcemu tlaku USA, najmä prostredníctvom hrozby sekundárnych sankcií. Tie sa ukázali ako efektívna brzda ďalšieho využívania jüanov a vystrašili čínske banky. Podľa Alexa Isakova, ruského experta z Bloomberg Economics, z trhu prichádzajú náznaky o nedostatku jüanov v Rusku, ako aj o averzii medzi čínskymi bankami poskytovať likviditu.
Rozdiel v úrokových sadzbách za jednodňové pôžičky v jüanoch v Rusku a Číne sa dramaticky zväčšil po tom, ako ministerka financií USA Janet Yellenová vlani v decembri povedala, že USA nebudú váhať "prijať rozhodné a chirurgické opatrenia proti finančným inštitúciám, ktoré uľahčujú zásobovanie ruskej vojnovej mašinérie".
USA schválili tiež v decembri sekundárne sankcie voči zámorským finančným firmám. Čínske štátne banky následne sprísnili podmienky financovania ruských klientov.
Rusko za dva roky predbehlo Nemecko, Austráliu a Vietnam v objeme obchodu s Čínou, ktorý v roku 2023 vzrástol o viac ako 60 %. Čína profituje z nákupu ruskej ropy a iných komodít so zľavou, zatiaľ čo Rusko získava prístup k širokej škále spotrebných a špičkových produktov.
V dôsledku toho sa Čína stala hlavným obchodným partnerom Ruska. Jüan v súčasnosti predstavuje približne 40 % ruských platieb za vývoz a dovoz a viac ako polovicu obratu na ruskom devízovom trhu. Rozsah "jüanizácie" Ruska je ešte dramatickejší, ak vezmeme do úvahy, že sa začal takmer od nuly na začiatku roku 2022, predtým, ako Putin nariadil inváziu na Ukrajinu.
Vďaka tomu je Rusko najväčším prispievateľom k úsiliu Pekingu zvýšiť úlohu jüanu v medzinárodných platbách.
Ruský obchod s Čínou je takmer celý v jüanoch a ruský export založený na jüanoch prevyšuje hodnotu jeho exportu do Číny. To naznačuje, že aj iné krajiny platia Rusku v jüanoch, uvádzajú odhady.
Medziročný rast celkového obchodu medzi Čínou a Ruskom sa však v prvých piatich mesiacoch 2024 spomalil len na 3 % v porovnaní so 42,5 % pred rokom, podľa výpočtov na základe colných údajov z Číny.
Bloomberg Economics odhaduje, že prijatie jüanu v Rusku mohlo vyvrcholiť v roku 2023 z dvoch dôvodov. Po prvé, hrozba sekundárnych sankcií je silným odstrašujúcim prostriedkom pre niektoré z najväčších čínskych inštitúcií. Po druhé, používanie jüanov v Rusku je väčšinou poháňané vývozom ruskej ropy, zatiaľ čo iné krajiny sa stále zdráhajú prijať jüany ako platbu za svoj dovoz do Ruska.
Krajiny, ktoré pokračujú v obchodovaní s Ruskom, čelia rastúcemu tlaku USA, najmä prostredníctvom hrozby sekundárnych sankcií. Tie sa ukázali ako efektívna brzda ďalšieho využívania jüanov a vystrašili čínske banky. Podľa Alexa Isakova, ruského experta z Bloomberg Economics, z trhu prichádzajú náznaky o nedostatku jüanov v Rusku, ako aj o averzii medzi čínskymi bankami poskytovať likviditu.
Rozdiel v úrokových sadzbách za jednodňové pôžičky v jüanoch v Rusku a Číne sa dramaticky zväčšil po tom, ako ministerka financií USA Janet Yellenová vlani v decembri povedala, že USA nebudú váhať "prijať rozhodné a chirurgické opatrenia proti finančným inštitúciám, ktoré uľahčujú zásobovanie ruskej vojnovej mašinérie".
USA schválili tiež v decembri sekundárne sankcie voči zámorským finančným firmám. Čínske štátne banky následne sprísnili podmienky financovania ruských klientov.
Rusko za dva roky predbehlo Nemecko, Austráliu a Vietnam v objeme obchodu s Čínou, ktorý v roku 2023 vzrástol o viac ako 60 %. Čína profituje z nákupu ruskej ropy a iných komodít so zľavou, zatiaľ čo Rusko získava prístup k širokej škále spotrebných a špičkových produktov.
V dôsledku toho sa Čína stala hlavným obchodným partnerom Ruska. Jüan v súčasnosti predstavuje približne 40 % ruských platieb za vývoz a dovoz a viac ako polovicu obratu na ruskom devízovom trhu. Rozsah "jüanizácie" Ruska je ešte dramatickejší, ak vezmeme do úvahy, že sa začal takmer od nuly na začiatku roku 2022, predtým, ako Putin nariadil inváziu na Ukrajinu.
Vďaka tomu je Rusko najväčším prispievateľom k úsiliu Pekingu zvýšiť úlohu jüanu v medzinárodných platbách.
Ruský obchod s Čínou je takmer celý v jüanoch a ruský export založený na jüanoch prevyšuje hodnotu jeho exportu do Číny. To naznačuje, že aj iné krajiny platia Rusku v jüanoch, uvádzajú odhady.
Medziročný rast celkového obchodu medzi Čínou a Ruskom sa však v prvých piatich mesiacoch 2024 spomalil len na 3 % v porovnaní so 42,5 % pred rokom, podľa výpočtov na základe colných údajov z Číny.
Bloomberg Economics odhaduje, že prijatie jüanu v Rusku mohlo vyvrcholiť v roku 2023 z dvoch dôvodov. Po prvé, hrozba sekundárnych sankcií je silným odstrašujúcim prostriedkom pre niektoré z najväčších čínskych inštitúcií. Po druhé, používanie jüanov v Rusku je väčšinou poháňané vývozom ruskej ropy, zatiaľ čo iné krajiny sa stále zdráhajú prijať jüany ako platbu za svoj dovoz do Ruska.
