Sektor nefinančných podnikov dosiahol rozdiel medzi aktívnymi a pasívnymi transakciami vo výške 0,7 miliardy eur.
Autor TASR
Bratislava 18. júla (TASR) - V prvom štvrťroku tohto roka čistá zadlženosť slovenskej ekonomiky vzrástla o 0,6 miliardy eur, pričom toto zhoršenie predstavovalo 3,3 % v pomere k hrubému domácemu produktu (HDP) za príslušný štvrťrok. Podpísali sa pod to najmä finančné operácie nefinančných podnikov a verejnej správy. Vo svojom najnovšom komentári na to poukazujú analytici Národnej banky Slovenska (NBS).
Sektor nefinančných podnikov dosiahol rozdiel medzi aktívnymi a pasívnymi transakciami vo výške 0,7 miliardy eur. "Významný vplyv na celkový výsledok ich hospodárenia mal rast pohľadávok a záväzkov a rast emitovaných akcií v držbe zahraničných subjektov," priblížili v komentári analytici centrálnej banky. Verejná správa v prvom štvrťroku zvýšila svoju dlžnícku pozíciu o 0,7 miliardy eur.
Naopak, najlepší výsledok dosiahli finančné inštitúcie, ktorých veriteľská pozícia stúpla o 0,9 miliardy eur. "K tomu prispeli najviac subsektory ostatní finanční sprostredkovatelia, poisťovacie inštitúcie a penzijné fondy," konštatovali analytici.
V rámci aktív ostatných finančných sprostredkovateľov najviac vzrástla držba akcií a ostatných podielov zahraničných subjektov. Z pasívnych položiek najviac stúpli predané podielové listy podielových fondov domácnostiam. "Pozitívnym príspevkom na strane aktív v subsektore poisťovacích korporácií a dôchodkových fondov bol nárast držby dlhodobých dlhových cenných papierov zahraničia a ústrednej štátnej správy. Na strane pasív došlo najmä k zvýšeniu úspor domácností v dôchodkových fondoch o 0,2 miliardy eur," dodali analytici NBS.
Sektor nefinančných podnikov dosiahol rozdiel medzi aktívnymi a pasívnymi transakciami vo výške 0,7 miliardy eur. "Významný vplyv na celkový výsledok ich hospodárenia mal rast pohľadávok a záväzkov a rast emitovaných akcií v držbe zahraničných subjektov," priblížili v komentári analytici centrálnej banky. Verejná správa v prvom štvrťroku zvýšila svoju dlžnícku pozíciu o 0,7 miliardy eur.
Naopak, najlepší výsledok dosiahli finančné inštitúcie, ktorých veriteľská pozícia stúpla o 0,9 miliardy eur. "K tomu prispeli najviac subsektory ostatní finanční sprostredkovatelia, poisťovacie inštitúcie a penzijné fondy," konštatovali analytici.
V rámci aktív ostatných finančných sprostredkovateľov najviac vzrástla držba akcií a ostatných podielov zahraničných subjektov. Z pasívnych položiek najviac stúpli predané podielové listy podielových fondov domácnostiam. "Pozitívnym príspevkom na strane aktív v subsektore poisťovacích korporácií a dôchodkových fondov bol nárast držby dlhodobých dlhových cenných papierov zahraničia a ústrednej štátnej správy. Na strane pasív došlo najmä k zvýšeniu úspor domácností v dôchodkových fondoch o 0,2 miliardy eur," dodali analytici NBS.