Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Celkový dlh verejnej správy bol v minulom roku 68,83 miliardy eur.
Autor TASR
Bratislava 11. júna (TASR) - Deficit verejnej správy sa na Slovensku medziročne výrazne zvýšil a skončil na úrovni asi šesť miliárd eur a ako podiel na hrubom domácom produkte (HDP) stúpol z 1,7 % v roku 2022 na 4,9 % v roku 2023. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR na to upozornil v stanovisku k návrhu štátneho záverečného účtu SR za rok 2023, ktoré bol v utorok oficiálne prezentovať na parlamentnom finančnom výbore predseda úradu Ľubomír Andrassy. Zákonodarcov upozornil, že zadlženosť SR je vyššia ako priemerná zadlženosť krajín EÚ a len päť krajín dosiahlo horší výsledok, a to Poľsko, Francúzsko, Rumunsko, Maďarsko a Taliansko.
Celkový dlh verejnej správy bol v minulom roku 68,83 miliardy eur, čo predstavuje 56 % HDP a medziročne sa zvýšil o 5,45 miliardy eur. Na druhej strane reálny HDP vzrástol o 1,6 %, čo bol najrýchlejší rast v rámci krajín V4. Inflácia počas roka klesala, najviac sa znížili ceny potravín a rast cien energií bol tlmený najmä vládnymi kompenzačnými opatreniami. Šéf kontrolórov zdôraznil, že "k zlepšeniu hospodárenia štátu by mohlo prispieť uplatňovanie limitu verejných výdavkov".
Dôvodom rastúceho zadlženia sú podľa NKÚ neadresné opatrenia na zmiernenie dopadov rastúcich cien energií a kroky zamerané na udržanie alebo zlepšenie sociálneho štandardu seniorov. Dlh na jedného obyvateľa pritom neustále rastie a v minulom roku dosiahol úroveň 12.679 eur, pričom pre porovnanie v roku 2010 to bolo necelých 5150 eur. Celkové hotovostné výdavky štátneho rozpočtu vzrástli medziročne o 7,8 miliardy eur. Na schémy pomoci, súvisiace s nárastom cien energií, išlo 2,92 miliardy eur (9,3 % výdavkov štátneho rozpočtu). V rozpočte boli pripravené rezervy vo výške 2,4 miliardy eur, skutočne sa z rezerv čerpalo 4,3 miliardy eur.
"Najväčšími položkami financovanými z rezerv boli pôvodne nerozpočtované dofinancovanie Sociálnej poisťovne v historicky najvyššej sume 1,16 miliardy eur, a tiež dodatočné pokrytie 13. dôchodkov vo výške 439 miliónov eur. Celkovo bolo na 13. dôchodky vyplatených 709 miliónov eur. V minulom roku zaznamenala Sociálna poisťovňa rekordný nárast ľudí, ktorí odišli do predčasného starobného dôchodku, čo malo vplyv na trh práce, ako aj na jej hospodárenie, keď sa z prispievateľov stali čistí poberatelia," upozornil Andrassy.
Celkové výdavky na starobné dôchodky vzrástli v roku 2023 medziročne o 21,3 % (o 1,4 miliardy eur), čo bolo najviac za posledných desať rokov. Počet novopriznaných predčasných starobných dôchodkov v roku 2023 stúpol medziročne o 41,2 %.
Údaje zo štátneho záverečného účtu potvrdzujú podľa NKÚ fakt, že zadlžovanie zdravotníckych zariadení sa nedarí systematicky uchopiť vyše 20 rokov. "Zadlženosť 13 najväčších nemocníc v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva je obzvlášť vážna, pretože tieto nemocnice poskytujú najširší rozsah finančne náročných výkonov. Ich celková zadlženosť presiahla v minulom roku úroveň jednej miliardy eur a celkový dlh v segmente verejného zdravotníctva sa dostal k sume dvoch miliárd eur," priblížil Andrassy.
V súvislosti so zdrojmi z EÚ predseda NKÚ upozornil, že čerpanie financií z nového programového obdobia 2021 až 2027 bolo vlani, teda v treťom roku od spustenia nového obdobia, úplne zanedbateľné. Bolo iba 0,02 % celkovej alokácie, ktorá je na úrovni 12,8 miliardy eur. Čerpanie z Plánu obnovy a odolnosti sa nenaštartovalo dostatočne razantne a nedosiahlo vlani ani pätinu plánovaného čerpania (6,7 % z celkovej alokácie).
Celkový dlh verejnej správy bol v minulom roku 68,83 miliardy eur, čo predstavuje 56 % HDP a medziročne sa zvýšil o 5,45 miliardy eur. Na druhej strane reálny HDP vzrástol o 1,6 %, čo bol najrýchlejší rast v rámci krajín V4. Inflácia počas roka klesala, najviac sa znížili ceny potravín a rast cien energií bol tlmený najmä vládnymi kompenzačnými opatreniami. Šéf kontrolórov zdôraznil, že "k zlepšeniu hospodárenia štátu by mohlo prispieť uplatňovanie limitu verejných výdavkov".
Dôvodom rastúceho zadlženia sú podľa NKÚ neadresné opatrenia na zmiernenie dopadov rastúcich cien energií a kroky zamerané na udržanie alebo zlepšenie sociálneho štandardu seniorov. Dlh na jedného obyvateľa pritom neustále rastie a v minulom roku dosiahol úroveň 12.679 eur, pričom pre porovnanie v roku 2010 to bolo necelých 5150 eur. Celkové hotovostné výdavky štátneho rozpočtu vzrástli medziročne o 7,8 miliardy eur. Na schémy pomoci, súvisiace s nárastom cien energií, išlo 2,92 miliardy eur (9,3 % výdavkov štátneho rozpočtu). V rozpočte boli pripravené rezervy vo výške 2,4 miliardy eur, skutočne sa z rezerv čerpalo 4,3 miliardy eur.
"Najväčšími položkami financovanými z rezerv boli pôvodne nerozpočtované dofinancovanie Sociálnej poisťovne v historicky najvyššej sume 1,16 miliardy eur, a tiež dodatočné pokrytie 13. dôchodkov vo výške 439 miliónov eur. Celkovo bolo na 13. dôchodky vyplatených 709 miliónov eur. V minulom roku zaznamenala Sociálna poisťovňa rekordný nárast ľudí, ktorí odišli do predčasného starobného dôchodku, čo malo vplyv na trh práce, ako aj na jej hospodárenie, keď sa z prispievateľov stali čistí poberatelia," upozornil Andrassy.
Celkové výdavky na starobné dôchodky vzrástli v roku 2023 medziročne o 21,3 % (o 1,4 miliardy eur), čo bolo najviac za posledných desať rokov. Počet novopriznaných predčasných starobných dôchodkov v roku 2023 stúpol medziročne o 41,2 %.
Údaje zo štátneho záverečného účtu potvrdzujú podľa NKÚ fakt, že zadlžovanie zdravotníckych zariadení sa nedarí systematicky uchopiť vyše 20 rokov. "Zadlženosť 13 najväčších nemocníc v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva je obzvlášť vážna, pretože tieto nemocnice poskytujú najširší rozsah finančne náročných výkonov. Ich celková zadlženosť presiahla v minulom roku úroveň jednej miliardy eur a celkový dlh v segmente verejného zdravotníctva sa dostal k sume dvoch miliárd eur," priblížil Andrassy.
V súvislosti so zdrojmi z EÚ predseda NKÚ upozornil, že čerpanie financií z nového programového obdobia 2021 až 2027 bolo vlani, teda v treťom roku od spustenia nového obdobia, úplne zanedbateľné. Bolo iba 0,02 % celkovej alokácie, ktorá je na úrovni 12,8 miliardy eur. Čerpanie z Plánu obnovy a odolnosti sa nenaštartovalo dostatočne razantne a nedosiahlo vlani ani pätinu plánovaného čerpania (6,7 % z celkovej alokácie).
